Samosprávy požadujú oveľa viac eurofondov v rokoch 2021-2027

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) sa dostalo do očakávaného stretu so samosprávami ohľadom eurofondov pre programové obdobie 2021 až 2027.

Zárodok nezhody vznikol ešte v januári minulého roku, kedy predstavitelia samosprávnych združení – Združenia samosprávnych krajov SK8, Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS) – podpísali s bývalou vládou memorandum o tom, že nový systém čerpania budúcich eurofondov bude viac naklonený regiónom.

V skratke: štát prisľúbil, že regiónom vyčlení časť eurofondov, o ktorých budú môcť rozhodovať slobodne – musia sa na ich využití dohodnúť medzi sebou a nie s jednotlivými ministerstvami.

Prísľub si osvojilo a nakoniec dodržalo aj ministerstvo regionálneho rozvoja pod vedením podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej (Za ľudí). Základom sporu je ale teraz rôzny výklad toho, či suma, ktorú ministerstvo regiónom vyčlenilo, v skutočnosti posilní ich pozíciu regiónov.

O čo ide

V novom programovom období sa má vlastne len prejsť na model rozhodovania o eurofondoch, ktorý mal fungovať už v tom súčasnom, no v praxi sa neuplatnil. V každom kraji pre potreby čerpania európskych peňazí vznikne Rada partnerstva zložená zo všetkých dôležitých regionálnych aktérov, ktorá vytvorí Integrovanú územnú stratégiu (IÚS), čo je vlastne sedemročný investičný plán daného kraja.

Dotačnú podporu z fondov EÚ dostanú iba projekty zapísané v stratégii. Výhodou tohto modelu je, že žiadatelia nemusia čakať na výzvy z ministerstiev a súperiť medzi sebou o zdroje tak ako doteraz. Čerpanie bude predvídateľnejšie, pretože každá obec bude dopredu vedieť, či na projekt peniaze dostane. Navyše, predpokladá sa, že peniaze pôjdu na projekty, ktoré územie najviac potrebuje a nie tam, kde si ich vedia najlepšie vybaviť.

Rovnaké stratégie zároveň vznikajú aj na úrovni veľkých miest. Podľa európskych nariadení musí každý členský štát vyčleniť minimálne osem percent prostriedkov z najväčšieho európskeho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) – na takzvaný udržateľný mestský rozvoj (ÚMR). MIRRI na našom území vybrala 17 takýchto území. Model je rovnaký ako pri krajskej úrovni: aktéri z mesta a priľahlého okolia spolu pripravia stratégiu, ako využijú dostupné prostriedky z fondov EÚ.

O tom, koľko peňazí z eurofondov pôjde na krajské a mestské projekty, rozhoduje ministerstvo regionálneho rozvoja. To muselo najskôr eurofondový balík rozdeliť medzi 95 prioritných oblastí, kam Slovensko investuje peniaze z fondov EÚ. V rámci týchto investičných priorít potom hľadalo peniaze, ktoré môže vyčleniť na projekty samospráv.

Ministerstvo začiatkom októbra zástupcom samospráv oznámilo, že z 12,3 miliardovej alokácie nakoniec na regionálne projekty vyčlení 1,48 miliardy eur, čiže 12 percent z eurofondov pridelených na ďalších sedem rokov. Zvyšných takmer 11 miliárd zostáva v rozhodovacej právomoci ministerstiev.

Z vyčlenených peňazí na stratégie krajov pôjde 890 miliónov eur a územia ÚMR sa podelia o 592 miliónov eur.

Tieto peniaze chce MIRRI medzi jednotlivé kraje rozdeliť rovnakým spôsobom, ako prostriedky z kohéznej politiky prideľuje Únia členským štátom. Rozhodujúcimi kritériami sú počet obyvateľov, miera nezamestnanosti a inverzné HDP. V prípade UMR sa prihliada hlavne na počet obyvateľov územia.

Je to málo?

Rozhodnutie MIRRI kritizujú všetky samosprávne združenia. Sumu, ktorú ministerstvo v eurofondoch našlo na regionálne projekty, za nedostatočnú považuje SK8, ZMOS aj ÚMS.

V reakciách pre portál EURACTIV Slovensku všetky župy ocenili, že sa v novom programovom období aspoň čiastočne upúšťa od dopytových výziev. Vzhľadom na pridelené peniaze sa ale podľa nich rozhodovacie právomoci regiónov oproti súčasnosti veľmi neposilnia.

Potrebujeme viac peňazí

Samosprávy spoločne ministerstvo žiadajú, aby bezmála jeden a pol miliardovú alokáciu pre územie navýšilo. Poukazujú na to, že vyčíslené investičné potreby v regiónoch sú oveľa vyššie.

Všetky kraje a aj územia UMR mali do konca minulého roka k pripravovaným stratégiám vypracovať vstupné správy, ktoré mali obsahovať aj konkrétne projektové zámery. Mestá a kraje teda odovzdali 25 správ s projektami, ktorých hodnota sa dohromady vyšplhala na 33 miliárd eur. Trnavský kraj napríklad zozbieral 1 600 projektov v hodnote 2,5 miliardy eur, prešovský kraj vyše päťtisíc projektových zámerov za 2,3 miliardy eur.

Banskobystrický samosprávny kraj: Na základe opakovaných deklarácií MIRRI SR, ako sa v nasledujúcom programovom období posilní územný princíp, sme očakávali väčší odklon od sektorového prístupu a naopak, väčší dôraz na podporu integrovaných územných investícií, ktoré si zadefinuje samotný región,“ napísala Lenka Štepáneková z komunikačného oddelenia kraja. Rovnako reagujú aj ostatné župy.

Trenčiansky samosprávny kraj: „Stanovenú výšku rozhodne nemožno považovať za krok, ktorý zaručuje odklon od dopytového systému a rezortizmu v očakávanej miere,“ napísal trenčiansky samosprávny kraj.

Trnavský samosprávny kraj: Trnavská župa tiež kritizuje, že z 95 vybraných aktivít, ktoré sa v OP Slovensko budú financovať z eurofondov, MIRRI vybralo iba 19, ktoré budú môcť samosprávy implementovať v regionálnych stratégiách. „To je veľmi málo a utrpí tým predovšetkým regionálny rozvoj,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko predseda župy Jozef Viskupič.

Žilinský samosprávny kraj: Podľa žilinskej župy je navrhnutá suma, ako aj výber aktivít „nepochopením integrovaného prístupu“. „V regiónoch sa budú realizovať aj aktivity v rámci kompetencií rezortných ministerstiev a to, čo by mala dosiahnuť IÚS, je ich koordinácia a prepojenie s aktivitami samospráv a socio-ekonomických partnerov v území,“ napísala hovorkyňa župy Lucia Lašová.

Nitriansky samosprávny kraj: Kraje podľa nitrianskej župy pre seba očakávali aspoň trojnásobnú alokáciu.

Košický samosprávny kraj: Košický kraj ide v požiadavkách ešte ďalej. „Myslíme si, že štát by mal buď ponúknuť celý balík EFRR na prerozdelenie medzi regióny, alebo aspoň prísť s ponukou pol na pol v kompetencii štátu verzus kompetencie regiónov,“ napísala košická župa.

ZMOS: Navýšenie alokácie na integrovaný prístup žiada aj ZMOS. No podľa združenia by to nemalo byť na úkor krajov alebo mestských území. Ich finančný balík by sa mal zvýšiť o prostriedky z národných priorít. „Navrhované alokácie medzi IÚS a UMR môžu spôsobiť to, že v konečnom dôsledku, po ich rozdelení do územia, o nich nebude záujem, pretože nebudú zodpovedám požadovaným finančným nárokom pripravených integrovaných projektov a stratégii,“ tvrdí ZMOS.

ÚMS: „Táto suma neumožní, ani čiastočne, financovať prioritné zámery / investičné projekty regionálnej a miestnej samosprávy v rámci ich integrovaných územných stratégii. Rovnako ani neposkytne dostatočný priestor pre širšie využitie „ne-dopytového“ prístupu, ktorý by mohol výrazne prispieť k zvýšeniu čerpania eurofondov v budúcom období, hovorí zase Jana Červenáková z ÚMS.

Reakcia MIRRI

Remišovej ministerstvo ale kritiku z územia odmieta. Poukazuje na to, že oproti súčasnosti sa množstvo eurofondov pre regióny zvýši. Sedemročný rozpočet Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý je určený hlavne na financovanie projektov z regiónov, je 1,25 miliardy eur. Čiže približne o 13 percent menej ako MIRRI navrhuje pre nové obdobie.

„Na MIRRI sme si vedomí, že podpora z fondov EÚ v územiach je nevyhnutná pre ich rozvoj. Zároveň vnímame aj celonárodné výzvy, na ktoré je nevyhnutné reagovať centrálne (napríklad zníženie emisií, zlepšenie dopravnej infraštruktúry, podpora vedy, výskumu a inovácií a podobne),“ uviedlo pre portál EURACTIV Slovensko ministerstvo.

Inými slovami, rezort čelí rovnakým tlakom aj zo strany ministerstiev, ktoré takisto požadujú čo najviac peňazí na financovanie svojich priorít. Keby malo MIRRI pridať peniaze regiónom, muselo by ich ubrať niektorému z rezortov.

„Na MIRRI nás čaká ešte veľké množstvo rokovaní, pri ktorých musíme dosiahnuť kompromis medzi požiadavkami 8 VÚC, 17 územiami udržateľného mestského rozvoja a 10 ministerstvami a pritom podporovať opatrenia v súlade s pravidlami, na ktoré dohliada viacero generálnych riaditeľstiev Európskej únie,“ dodáva ministerstvo.

Ministerstvo regionálneho rozvoja zatiaľ nevylúčilo možnosť, že sa bude finančný balík pre územie ešte navyšovať „Alokácie ešte nie sú definitívne uzavreté, do úvahy prichádzajú všetky možnosti,“ uisťuje MIRRI. Rezort tiež pripomína, že samosprávy budú môcť čerpať peniaze aj v národných projektoch a dopytovo orientovaných výzvach, ktoré budú spravovať ministerstvá. Zároveň dodáva, že k rozvoju regiónov prispejú aj peniaze z Plánu obnovy a odolnosti a Programu rozvoja vidieka, čiže poľnohospodárskych eurofondov.

Koľko peňazí nakoniec pôjde do regiónov bude tiež predmetom ďalších diskusií MIRRI s Európskou komisiou. Hoci Komisia od začiatku rokovaní o novej Kohéznej politiky EÚ zdôrazňovala, že treba posilniť integrovaný územný systém čerpania, podľa našich zdrojov oboznámených nebude tlačiť vládu k veľkému zvýšeniu alokácie pre IÚS a UMR.

Zdroj: euractiv.sk

Spracované podľa internetovej stránky: Združenie miest a obcí Slovenska