Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Aktuality

Ako spravodlivo rozdeliť eurofondy samosprávam

Kategória: Aktuality Autor/i: Združenie miest a obcí Slovenska

Bratislava – 14. novembra 2021 – Portál EURACTIV Slovensko informuje, že samosprávy nie sú spokojné so sumou, ktorú im z budúcich eurofondov plánuje vyčleniť rezort regionálneho rozvoja. Ministerstvo regionálneho rozvoja pri delení eurofondov určených na projekty zo stratégií samospráv, uprednostňuje chudobnejšie kraje a mestské územia s veľkými jadrovými mestami. Rezort tvrdí, že peniaze chce rozdeliť spravodlivo. Každá samospráva má ale o férovom delení eurofondov inú predstavu.

Z 12,3 miliardovej alokácie regiónom na projekty pripadne zhruba 13 percent, čo je 1,48 miliardy eur. Nízka alokácia má ešte jeden dôležitý vplyv na ďalšie rokovania ohľadom budúcich eurofondov – totiž, čím menej peňazí, tým väčšie je napätie ohľadom zdrojov medzi samosprávami. Tieto eurofondy si totiž medzi sebou musí rozdeliť až 25 krajských, či mestských území.

Každé z nich má o delení eurofondového balíka vlastnú predstavu.

Ako peniaze delí Remišová

Rezort vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) navrhol kritériá, podľa ktorých sa budú eurofondy jednotlivých krajom a územiam udržateľného mestského rozvoja (UMR) prideľovať.

Z troch fondov Kohéznej politiky EÚ pôjdu na regionálne stratégie iba prostriedky z najväčšieho fondu – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Zdroje Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF) pôjdu iba na aktivity, ktoré budú riadiť ministerstvá.

Ministerstvo regionálneho rozvoja sa rozhodlo pre rozdelenie peňazí z EFRR využiť podobné kritériá, podľa akých sa z tohto fondu delia z rozpočtu EÚ medzi členské štáty. V skratke sa dá povedať, že najviac peňazí ide do najmenej rozvinutých regiónov. Kraj teda získava peniaze podľa počtu obyvateľov, miery nezamestnanosti a inverzného HDP.

Oproti programovaniu predošlého eurofondového obdobia vypadli tri kritériá: miera ekonomickej aktivity, hrubá mzda a hustota cestnej siete.

Takýto alokačný kľuč by spôsobil, že niektorým krajom v porovnaní s dneškom výrazne klesne alokácia. MIRRI tento problém vyriešilo zavedením takzvaných záchranných sietí, ktoré majú zaistiť, že žiadnemu Vyššiemu územnému celku nespadne finančný balík o viac ako 20 percent a zároveň si žiadny nepolepší o viac ako 50 percent.

Spokojný je jeden kraj

„Cieľom MIRRI bolo zabezpečiť spravodlivé rozdelenie prostriedkov medzi jednotlivé subjekty územnej samosprávy,“ uviedlo pre portál EURACTIV Slovensko ministerstvo. Pred sebou má tak cieľ, ktorý je zrejme nesplniteľný, keďže všetky dotknuté samosprávy majú o spravodlivom delení eurofondov vlastnú predstavu.

Pozrime sa najskôr, ako navrhovaný model vnímajú kraje.

S výškou vlastnej alokácie nie je spokojný žiadny z nich, čo ale súvisí hlavne s ich zdieľaným nesúhlasom so sumou peňazí, ktorú MIRRI vyčlenilo na regionálne projekty.

„Samotná metodika prerozdelenia je druhoradá, keďže sa rozdeľuje veľmi nízky balík peňazí,“ reaguje Banskobystrický samosprávny kraj, ktorému sa alokácia oproti súčasnosti nepatrne zvýši.

Podľa župy by ale eurofondov malo byť viac, čo odvodňuje jej zapojením, ako zaostávajúceho kraja, do iniciatívy Catching-up Regions. „Očakávame navýšenú finančnú alokáciu aj na projekty navrhnuté expertmi Svetovej banky a aktuálne pilotované priamo cez túto iniciatívu,“ dodáva.

Navrhnutý alokačný kľúč najväčšie škrty spôsobí Nitrianskemu kraju. Kým v súčasnom programovom období je na projekty v kraji k dispozícii 166 miliónov eur, teraz by na sedem rokov mal získať 133 miliónov eur. Pre stratégiu kraja sa ujde 96 miliónov eur. To podľa župy nezodpovedá jeho investičným potrebám. Zároveň tvrdí, že kraj obchádzajú aj národné projekty financované z fondov EÚ.

Trenčianskej župe sa nepozdáva, že medzi kritériami je aj ukazovateľ nezamestnanosti. Poukazuje na to, že projekty na riešenie nízkej zamestnanosti sa financujú z Európskeho sociálneho fondu, z ktorého ale samosprávy peniaze na vlastné projekty nedostanú. „Nepovažujeme za správne, že je určujúcim kritériom taký ukazovateľ, ktorý nevieme použitím predmetnej alokácie priamo ovplyvniť. V prípade, že by sa súčasťou balíka stali aj zdroje ESF, je toto kritérium na mieste,“ uviedla župa.

Košickej župe zase nevyhovujú záchranné siete. Keby MIRRI neurčilo strop pre zvýšenie alokácie, kraj by na základe vybraných kritérií mal namiesto navrhovaných 267 miliónov eur o ďalších 40 miliónov eur viac. Župa preto podporuje zavedenie ďalších ukazovateľov, v ktorých dnes oproti zvyšku Slovenska zaostáva – napríklad hustotu cestnej siete, či priemernú mzdu.

Naopak, na spodnej hranici záchrannej siete je Trnavský kraj. Podľa župana Jozefa Viskupiča kritérium HDP zvýhodňuje šesť krajov s hrubým domácim produktom pod slovenským priemerom. Poukazuje na to, že trnavský VÚC nebude na rozdiel od niektorých ostatných krajov čerpať peniaze z Fondu pre spravodlivú transformáciu. Zároveň si myslí, že je znevýhodnený aj oproti Bratislavskému kraju, do ktorého MIRRI prisľúbilo presunúť väčší balík eurofondov.

Treba ale dodať, že Bratislavský kraj dostane na projekty z integrovanej stratégie suverénne najmenšiu alokáciu – len 14 miliónov eur. Celkovo z EFRR pôjde do kraja 107 miliónov eur.

Ďalšou výhradou je, že niektoré kraje diskriminuje to, že sa v nich nachádza nižší počet území UMR, čím sa do nich dostane menej eurofondov. „Vytvorenie UMR ako administratívnych útvarov nemôže kvalifikovať územie na vyššiu alokáciu európskych zdrojov, nakoľko nereflektuje na potreby a požiadavky z územia,“ dodáva predseda Združenia samosprávnych krajov SK8.

Prehodnotiť zavedenie záchrannej siete od MIRRI požaduje aj žilinská župa, keďže po jej zohľadnení severnému kraju vychádza druhá najnižšia alokácia. Okrem toho upozorňuje aj na  „anomáliu“ v pomere eurofondov sľúbených na krajské a mestské stratégie. Po prepočte na obyvateľa totiž mestským územiam oproti VÚC vychádza dvojnásobná finančná podpora. „Domnievame sa, že pomer by mal byť opačný,“ uviedla žilinská župa.

Jediným z krajov, ktorý nemá výhrady voči navrhovaným kritériám, je Prešovský samosprávny kraj. Ten získa na sedemročné obdobie 300 miliónov eur – takmer 215 miliónov na projekty kraja a vyše 80 miliónov na mestské stratégie. „Návrhu metodiky rozdelenia alokácie nie je čo vyčítať,“ tvrdí župa.

Zvýhodňovanie veľkých miest

Inakšie kritériá ministerstvo zvolilo pre rozdelenie peňazí pridelených územiam Udržateľného mestského rozvoja.

Zjednodušene povedané, určitá časť peňazí z fondov EÚ by mala smerovať do funkčných mestských území. Ide o oblasti väčších (jadrových) miest a priľahlých oblastí, ktoré sú medzi sebou úzko prepojené – či už dennou dochádzkou obyvateľov, infraštruktúrou alebo službami.

UMR si budú rovnako ako kraje pripravovať vlastné stratégie pre využitie európskych dotácií. Takýchto území bude na Slovensku 17 a samostatné územie bude tvoriť Bratislava. Hlavným kritériom pre výber území UMR bol počet obyvateľov – jadrové mesto so spádovou oblasťou má mať aspoň 40 tisíc obyvateľov a územie UMR by nemalo prekračovať hranice kraja.

Mestské územia si podľa návrhu MIRRI v rokoch 2021 až 2027 rozdelia 592 miliónov eur. Menej ministerstvo územiam UMR prideliť nemohlo, pretože prijaté pravidlá Kohéznej politiky EÚ nariaďujú všetkým členským krajinám na ne vyčleniť minimálne osem percent prostriedkov EFRR.

Peniaze sa územiam budú rozdeľovať hlavne podľa počtu obyvateľov jadrového mesta UMR. Čím väčšie je hlavné mesto mestského územia, tým viac eurofondov sa mu ujde. Finančne zvýhodnené zároveň budú územia s dvoma podobne veľkými mestami. Príkladom je UMR Ružomberok-Liptovský Mikuláš. Podmienkou ale je, že druhé mesto musí mať aspoň polovicu obyvateľstva jadrového mesta.

Menej peňazí sa, naopak, dostane do území s jedným veľkým mestom a viacerými obcami. Aj v tomto prípade sa uplatní záchranná sieť, ktorá nedovolí, aby balík eurofondov územia klesol pod 80 percent jeho súčasnej alokácie.

Podľa ZMOS ale takýto spôsob delenia peňazí nie je spravodlivý, pretože znevýhodňuje vidiecke oblasti. Združenie tvrdí, že sa tým vytvoria tri kategórie mestského obyvateľstva.

„Iba niekoľko UMR na Slovensku má vo svojom území viac miest. (…) Obhajoba odmeny pre mestá rovnakej veľkostnej kategórie nie je na mieste, keďže ide skôr o trest pre mestá, ktoré nedosahujú 50 percent populácie jadrového mesta, bez toho, aby bol dôvod ich pre niečo trestať. To isté platí aj u obyvateľstva obcí, ktoré tvoria súčasť UMR, keďže pri zriaďovaní UMR žiadna metodika kategorizácie obyvateľstva neexistovala,“ tvrdí ZMOS. Od MIRRI preto chce, aby z kritérií bonus odstránil a peniaze delil výhradne podľa počtu obyvateľov celého územia.

MIRRI bude testovať možnosti

Z vyjadrení samospráv je jasné, že vytvoriť model prerozdeľovania eurofondov, ktorý bude vyhovovať všetkým zúčastneným samosprávam, sa prakticky nedá. Aj preto MIRRI poverila samosprávne združenia nech sa dohodnú navzájom a navrhnú vlastné alokačné kritériá.

MIRRI pre EURACTIV Slovensko hovorí, že je „prirodzené a správne“, že jednotlivé kraje a jadrové mestá UMR obhajujú záujmy svojho územia. „MIRRI však musí dospieť k jednoznačnému, spravodlivému a transparentnému rozdeleniu finančných prostriedkov,“ dodáva.

Ministerstvo preto zriadilo pracovnú skupinu, ktorá bude testovať možné kompromisy a doladenie alokačných kritérií. Do pracovnej skupiny menovali svojich zástupcov aj združenia samospráv.

Návrh rozdelenia eurofondov podľa krajov a UMR na stránke na portále EURACTIV.

Zdroj: euractiv.sk

Spracované podľa internetovej stránky: Združenie miest a obcí Slovenska


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuality

O nových eurofondoch pokračujú neformálne rokovania s EK

Združenie miest a obcí Slovenska

Pripravuje sa výzva na miestne komunikácie v MRK

Združenie miest a obcí Slovenska

Na recykláciu odpadu dostanú obce 10 miliónov eur

Združenie miest a obcí Slovenska

Výzva č. 7/2022 Fondu na podporu umenia

Združenie miest a obcí Slovenska