Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Online časopis

Porovnanie legislatívnej úpravy AI vo verejnom obstarávaní v Európskej únii, Číne a USA

Dátum: Rubrika: Články

Tento článok analyzuje súčasný stav legislatívnej úpravy umelej inteligencie (AI) v procesoch verejného obstarávania v troch kľúčových jurisdikciách - v Európskej únii, Číne a Spojených štátoch amerických. Verejné obstarávanie predstavuje strategický nástroj štátu na ovplyvňovanie trhu s AI a zároveň kritickú oblasť, kde nasadenie AI ovplyvňuje základné práva občanov a efektivitu verejnej správy. Článok využíva metódu komparatívnej analýzy a skúma, ako sa odlišné politické ideológie premietajú do konkrétnych pravidiel nákupu AI technológií.
Vstupujeme do éry, kde umelá inteligencia prestáva byť experimentálnym nástrojom a stáva sa základom modernej verejnej správy. Verejní obstarávatelia na celom svete čelia tlaku na digitalizáciu. Problémom však zostáva, že tradičné právo verejného obstarávania, postavené na princípoch transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a hospodárnosti, nie je plne pripravené na špecifiká AI (tzv. "black box" efekt, halucinácie modelov, bias v dátach). Tento článok skúma, ako sa s touto výzvou vyrovnávajú tri globálne mocnosti, pričom každá z nich volí zásadne odlišný prístup k regulácii nákupu týchto technológií.
Podľa posledných štúdií tento "právny black box" vytvára napätie medzi transparentnosťou verejnej správy a ochranou obchodného tajomstva dodávateľov algoritmov. [1]
EURÓPSKA ÚNIA
EÚ si zvolila cestu komplexnej, horizontálnej regulácie prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) (ďalej len “akt o AI”), ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2024 a k začiatku roka 2026 je už v plnej fáze implementácie, pričom koncom roka 2025 bola predĺžená transpozícia tej časti aktu o AI, ktorá sa týka vysokorizikových systémov do konca roka 2027.

Verejní obstarávatelia musia od roku 2025 vykonávať posúdenie vplyvu na základné práva (FRIA).

Implementácia FRIA transformuje rolu obstarávateľa na garanta etickej integrity, čo si vyžaduje hlbšiu interdisciplinárnu expertízu [2].

Akt o AI zavádza prístup založený na riziku, ktorý má priamy účinok na verejné obstarávanie. Pre verejných obstarávateľov sú kľúčové najmä:

  1. Zakázané systémy – napríklad sociálne bodovanie alebo biometrická identifikácia v reálnom čase na verejne prístupných miestach. Verejný sektor tieto systémy nesmie obstarávať.
  2. Vysokorizikové systémy – sem patria systémy používané v školstve, pri nábore zamestnancov, v súdnictve alebo pri poskytovaní verejných služieb. Verejný obstarávateľ tu má prísne povinnosti.
  3. Podľa aktuálnych metodických usmernení ÚVO a Európskej komisie z roku 2025 musia verejní obstarávatelia v EÚ pri nákupe AI:

–  Vykonať posúdenie vplyvu na základné práva (FRIA) – pred nasadením vysokorizikovej AI musí orgán verejnej moci analyzovať riziká pre občanov.

–  Povinná registrácia v databáze EÚ – každý vysokorizikový systém kúpený štátom musí byť verejne evidovaný.

–  Štandardné zmluvné doložky – komisia v roku 2025 formalizovala vzorové doložky, ktoré prenášajú časť zodpovednosti za transparentnosť a technickú dokumentáciu na dodávateľa.

V kontexte verejného obstarávania je kľúčové pochopiť, že štátny orgán vystupuje najčastejšie v roli nasadzovateľa. Akt o AI v článkoch 51 až 55 definuje rámec zodpovednosti, ktorý musí byť premietnutý do súťažných podkladov.

Článok 51 – Registrácia

Verejní obstarávatelia, ktorí nasadzujú vysokorizikové systémy AI (napr. pri správe daní alebo v sociálnych službách), majú povinnosť registrovať sa v databáze EÚ.

Článok 52 – Transparentnosť pre fyzické osoby

Ak verejný orgán používa AI na interakciu s občanmi, napríklad AI chatboty na ministerstvách, musí informovať občanov, že komunikujú so strojom. V tendroch to znamená povinnú implementáciu rozhraní pre transparentnosť.

Článok 53 – Nadväznosť na autorské právo

Pre generatívnu AI zavádza povinnosť zverejňovať podrobné zhrnutia o obsahu použitom na trénovanie. Verejný obstarávateľ musí v zmluve vyžadovať od dodávateľa záruku, že trénovacie dáta neporušujú autorský zákon EÚ.

Článok 54 a 55 – Regulačné sandboxy

Tieto články umožňujú obstarávateľom testovať inovatívne riešenia v kontrolovanom prostredí pred ich ostrým nasadením. Pre slovenské prostredie to znamená právny základ pre „pilotné fázy“ projektov bez rizika okamžitýc

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.