Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Online časopis

Vývoj rozhodovacej praxe pri zmene zmlúv

Dátum: Rubrika: Články

Článok sa zaoberá analýzou uplatňovania § 18 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO") v podmienkach Slovenskej republiky. Reflektuje názorový posun a zmenu rozhodovacej praxe medzi striktným výkladom "odbornej starostlivosti" zo strany prvostupňových orgánov a potrebou väčšej flexibility pri plnení komplexných zmlúv. Práca mapuje vývoj európskej judikatúry od rozsudku Pressetext cez reštriktívny verdikt Finn Frogne až po prelomový rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-282/24 a ďalej sa zameriava na najnovšiu rozhodovaciu prax Rady ÚVO z konca roka 2025. Cieľom tohto článku je predstaviť argumenty pre dynamickejšie vnímanie verejného obstarávania, kde rozpočtová neutralita a prevádzková logika by mala prevažovať nad procesným formalizmom.
DILEMA MEDZI STABILITOU A FLEXIBILITOU
Verejné obstarávanie sa v teórii často javí ako dokonale nalinkovaný proces. Vyhlásite súťaž, vyberiete víťaza a podpíšete zmluvu, ktorá by mala byť ako "vytesaná do kameňa". Realita dlhodobých investícií, veľkých a zložitých stavieb je však iná. Medzi podpisom zmluvy a odovzdaním diela sa stane tisíc vecí - od nečakanej spodnej vody, nestáleho podložia, až po globálne krízy, ktoré totálne prepíšu ceny materiálov.
Ústrednou témou je preto interpretácia [1]. Tento paragraf by sme nemali vnímať len ako suchý predpis, ale skôr ako nástroj, ktorý by mal slúžiť ako skutočná opora.
Jeho výklad je však v praxi rozpoltený.
Na jednej strane má podávať pomocnú ruku verejným obstarávateľom, aby sa ich investície nezasekli pri každom nečakanom probléme. Na druhej strane však tento inštitút pôsobí v každodennej realite veľmi prísne. Spôsobuje to najmä doterajší spôsob výkladu zo strany súdov a kontrolných orgánov, ktoré sa na zmeny pozerajú cez prísnu optiku, čo obstarávateľom zväzuje ruky aj v momentoch, kedy je zmena jediným logickým riešením.
Slovenská prax sa pri posudzovaní zmien zmlúv dlhodobo opiera o kľúčové
všeobecné metodické usmernenie ÚVO č. 10/2019
[7]. Úrad v tomto dokumente definoval základné mantinely pre dodatkovanie, aby obstarávatelia presne vedeli, kedy je zmena ešte v poriadku a kedy už de facto dochádza k obchádzaniu novej súťaže. Hlavným prínosom tejto metodiky je zavedenie tzv. "testu narušenia hospodárskej súťaže", ktorý je dnes alfou a omegou každej kontroly. Tento test jasne uvádza, že ak by zmena, ktorú plánujete urobiť dnes, mohla v čase pôvodného obstarávania prilákať iných uchádzačov alebo zmeniť poradie ponúk, ide o neprípustný krok. Celé usmernenie tak slúži ako dôležitá poistka proti tomu, aby sa súťažné podmienky nenastavili len "na oko" a následne sa po podpise zmluvy potichu neupravovali v prospech víťaza. Obstarávateľom tak dáva do rúk jasné pravidlá, ako udržať férovosť a transparentnosť procesu počas celého trvania zmluvného vzťahu.
EURÓPSKY KONTEXT: OD PRESSETEXTU K HĽADANIU RACIONALITY
Naša legislatíva nie je izolovaný ostrov. To, čo dnes kontrolóri vyčítajú slovenským obstarávateľom, má pôvod v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, ktoré definujú základné mantinely európskych smerníc [11].
Pressetext a Finn Frogne: Stará škola prísnosti
Historicky najvýznamnejším je rozsudok
Pressetext Nachrichtenagentur (C-454/06)
[2], ktorý určil pravidlá pre posudzovanie zmien zmlúv. V rozsudku sa uvádza, že zmena je podstatná (a teda zakázaná), ak mení ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa. Ide o základný pilier európskeho práva, ktorý definuje, kedy je zmena zmluvy ešte "povolenou úpravou" a kedy už ide o "novú zákazku". Tento prípad sa týkal dlhodobej zmluvy na spravodajské služby. Zmluvné strany cez sériu dodatkov postupne menili nielen ceny a spôsob odmeňovania, ale dokonca aj samotnú vlastnícku štruktúru dodávateľa. Súdny dvor musel vtedy rozseknúť zásadnú otázku, či takéto úpravy nie sú v skutočnosti skrytým zadaním novej zákazky bez toho, aby dostali férovú šancu iní konkurenti na trhu. Výsledkom bolo definovanie pojmu "podstatná zmena", ktorá je zakázaná vždy, ak by v čase pôvodnej súťaže mohla prilákať iných záujemcov alebo dokonca zmeniť meno samotného víťaza. Súd jasne deklaroval, že "za čiarou" je aj každá úprava, ktorá do zmluvy vkladá úplne nové plnenia alebo vychyľuje ekonomickú rovnováhu v prospech dodávate­ľa. Tento verdikt sa stal skutočnou "bibliou" pre náš
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.