V tomto príspevku sa autori venujú téme obstarávania ekologických vozidiel, pričom primárne sa zameriavajú na ekologické autobusy, a to vo svetle zákona č. 214/2021 Z.z. o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o podpore ekologických vozidiel"), z ktorého vyplývajú pre verejných obstarávateľov [1] povinnosti splniť kvóty minimálneho počtu ekologických vozidiel na celkovom počte vozidiel, ktoré má verejný obstarávateľ v úmysle obstarávať. Podľa názoru autorov ide o pomerne aktuálnu tému, či už vo vzťahu k obstarávaniu autobusov, alebo iných úžitkových vozidiel, s čím sú vždy spojené rôzne otázky a aplikačné problémy, a preto by autori chceli túto tému priblížiť verejnosti, a to aj vo svetle vlastných skúseností.
PRÁVNA ÚPRAVA
Zásadným európskym východiskom pre národnú právnu úpravu je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy. Jej cieľom je zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia v prípade potreby obstarania vozidiel prispievali k znižovaniu emisií a správali sa ekologicky. Táto smernica ustanovuje pravidlá pre obstarávanie ekologických vozidiel, určuje minimálne podiely týchto vozidiel a zavádza aj mechanizmy na monitorovanie plnenia týchto cieľov.
Zákon o podpore ekologických vozidiel transponuje uvedenú smernicu do právneho poriadku SR a predstavuje teda jeden z kľúčových nástrojov, ktorými sa SR snaží podporiť prechod na modernejšiu, energeticky úspornejšiu a ekologickejšiu cestnú dopravu. Tento právny predpis reaguje na európske požiadavky v oblasti znižovania emisií a potreby obnovy vozového parku verejného sektora tak, aby postupne prechádzali na nízkoemisné a bezemisné vozidlá.
Gestorom zákona o podpore ekologických vozidiel je Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len "ÚVO"), ktorý zároveň k tomuto právnemu predpisu vydáva metodické usmernenia.
Zákon o podpore ekologických vozidiel sa v zásade vzťahuje na tri druhy zmlúv, resp. zákaziek, a to:
nadlimitnú zákazku, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa na splátky alebo prenájom vozidla,
nadlimitnú zákazku, ktorej predmetom je služba podľa prílohy č. 1 zákona o podpore ekologických vozidiel (napr. služby verejnej cestnej dopravy, služby na zber odpadu, služby osobnej cestnej dopravy na osobitné účely, atď.),
zmluvu o službách vo verejnom záujme uzavretú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (ďalej len „nariadenie č. 1370/2007“).
Zákon o podpore ekologických vozidiel ďalej upravuje typy vozidiel, na ktoré sa vzťahuje (pozri § 2 ods. 3 tohto zákona) [2], referenčné obdobia, počas ktorých treba plniť povinnosti ustanovené týmto právnym predpisom a minimálny percentuálny podiel ekologických vozidiel, ktorými musí verejný obstarávateľ vo vzťahu k zmluve/zákazke disponovať.
Referenčné obdobia zákon o podpore ekologických vozidiel definuje dve, a to:
od 2. augusta 2021 do 31. decembra 2025,
od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030.
Na tieto obdobia sú následne naviazané už spomínané minimálne percentuálne podiely vozidiel. Pre prvé referenčné obdobie je minimálny referenčný podiel:
22 % pre vozidlo kategórie M1, M2 a N1,
8 % pre vozidlo kategórie N2 a N3,
34 % pre vozidlo kategórie M3 a trolejbus.
Pre druhé referenčné obdobie je minimálny referenčný podiel:
22 % pre vozidlo kategórie M1, M2 a N1,
9 % pre vozidlo kategórie N2 a N3,
48 % pre vozidlo kategórie M3 a trolejbus.
Dôležitou informáciou pre účely urč
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
