Prípustnosť preskúmania protokolu o výsledku kontroly v správnom súdnictve

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj "krajský súd") zrušil rozhodnutie o výsledku kontroly zapísané v Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 18. novembra 2010 a Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo 4. novembra 2010 (ďalej aj "zápisnica" a "protokol") podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP" alebo "Občiansky súdny poriadok") a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 527,53 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci - uznesenie z 12. apríla 2011, sp. zn. 3 S 9/2011-42, ktorým zastavil konanie s odôvodnením, že nie je možné výsledok kontroly považovať za rozhodnutie v správnom konaní, bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2011, sp. zn. 5 Sžf 31/2011, a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.

V novom konaní krajský súd, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení, znovu preskúmal obsah spisov, zaoberal sa podaniami oboch účastníkov a rešpektujúc právny názor vyslovený v citovanom uznesení Najvyššieho súdu SR prejednal žalobu žalobcu, skúmajúc pritom zákonnosť zápisnice a protokolu.

Krajský súd mal z administratívneho spisu za to, že žalobca bol s protokolom oboznámený 5. novembra 2010 a zároveň mu bol v tento deň aj protokol doručený. Žalobca využil právo vyjadriť sa k nemu podaním z 8. novembra 2010, ku ktorému sa žalovaný vyjadril "Vyjadrením k námietkam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam" z 11. novembra 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené pri prerokovaní protokolu o vykonanej kontrole 18. novembra 2010.

Krajský súd zdôraznil, že právo vyjadriť sa k protokolu o výsledkoch kontroly predstavuje jediný prostriedok obrany žalobcu voči záverečným zisteniam kontroly, preto bolo povinnosťou žalovaného zodpovedne a riadne sa zaoberať námietkami obsiahnutými vo vyjadrení k protokolu, vyhodnotiť ich a svoje závery riadne odôvodniť. Z predloženej zápisnice a protokolu však, podľa názoru krajského súdu, nevyplýva, že sa žalovaný zaoberal vznesenými námietkami žalobcu, ale iba stroho konštatoval, že žalobca porušil § 9 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. b) a § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní"). Je potrebné ešte zdôrazniť, že žalovaný v zápisnici z 18. novembra 2010 v "závere" uviedol, že:

Uložené opatrenia podľa názoru krajského súdu žalobca nemôže splniť, keďže žalovaný nerešpektoval svoju povinnosť uložiť konkrétne opatrenia, ktoré žalobca musí splniť, a tieto aj vymenovať. V tomto smere krajský súd konštatoval, že výsledkom kontroly, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu, aby tieto nedostatky odstránil. Sama povinnosť musí byť formulovaná jednoznačne, t.j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia. Povinnosti uložené žalobcovi podľa § 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o kontrole") je možné považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti žalobcu. V danom prípade je teda povinnosťou žalovaného, aby obe preskúmavané zápisnice boli vydané žalovaným v súlade s pravidlami správneho konania uvedenými v § 3 ods. 1 až 6 a § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj "správny poriadok" a "SP"). Z uvedených zápisníc však, konštatoval krajský súd, nevyplýva, že pracovníci žalovaného preverili opodstatnenosť námietok žalobcu ku kontrolným zisteniam, najneskôr do termínu prerokovania protokolu, pred prerokovaním protokolu upozorniť žalobcu na dôsledky porušenia právnej povinnosti na požiadanie žalovaného dostaviť sa na prerokovanie protokolu.

Žalovaný v protokole z 18. novembra 2010 iba stroho konštatoval, že žalobca porušil § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na nedostatok dôvodov uvedených žalovaným v protokoloch, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom odvolanie žalovaný. Žiadal, aby Najvyšší súd SR konanie zastavil alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalobou napadnutý protokol a zápisnicu vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a zákonom o kontrole. Má za to, že kontrolné zistenia v protokole dostatočne a riadne zdôvodnil, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Nielen voči rozsudku krajského súdu, ale aj citovanému uzneseniu krajského súdu uviedol, že pri výkone kontroly predmetného postupu zadávania zákazky u žalobcu postupoval v súlade s § 146 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vyhlásenia predmetnej verejnej súťaže a podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti upravených v § 8 až 16 zákona o kontrole okrem kontrolnej činnosti zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť plnenia úloh. Predmetné ustanovenia zákona o kontrole taxatívnym spôsobom upravujú priebeh výkonu kontroly, ako aj okruh výsledných materiálov z vykonanej kontroly, ktoré žalovaný vypracúva, ako aj ich obsahové a formálne náležitosti.

Poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona o kontrole nemožno odvodiť záver, že žalovaný by bol povinný pri výkone kontroly postupovať podľa správneho poriadku, resp. vypracovať výsledný materiál z výkonu kontroly majúci náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 SP, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie.

Ďalej má žalovaný za to, že o existencii tzv. fiktívneho rozhodnutia možno hovoriť za predpokladu, ak samotná právna norma jeho existenciu výslovne predvída. Takouto situáciou je napríklad § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o slobode informácií").

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o kontrole existenciu tzv. fiktívneho rozhodnutia pri výkone kontroly nepredpokladá, pričom, navyše, postup žalovaného pri výkone kontroly (t.j. vydanie protokolu o výsledku kontroly, vysporiadanie sa s námietkami kontrolovaného subjektu k protokolu a prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom, o ktorom žalovaný vyhotovil zápisnicu, všetko v súlade s ustanoveniami § 8 až 16 zákona o kontrole) v žiadnom prípade nemožno označiť ako nečinný, má žalovaný za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o tzv. fiktívnom rozhodnutí.

Vo vzťahu k opatreniam, ktoré žalovaný uložil prijať žalobcovi v zápisnici, žalovaný uvádza, že v danom prípade išlo o kontrolu následnú, t.j. po ukončení verejnej súťaže, ktorá bola predmetom kontroly, a po uzavretí zmluvy s úspešným uchádzačom. V predmetnom prípade teda už nebolo možné nariadiť odstránenie porušenia zákona o verejnom obstarávaní zistené pri výkone kontroly, ku ktorým došlo pred uzavretím zmluvy, ako tomu je pri výkone kontroly pred uzavretím zmluvy podľa § 146 ods. 4 v nadväznosti na § 139 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní.

Následne poukázal na to, že z § 16 ods. 6 tretia veta zákona o kontrole mu nevyplýva povinnosť uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu (žalobcovi) konkrétne opatrenia, ktoré tento musí vykonať. Naopak, podľa predmetného ustanovenia je žalovaný povinný uložiť povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ako aj i