Po energiách samosprávam zdražejú aj eurofondové projekty

Hoci Ministerstvo financií SR čiastočne ustúpilo tlaku samospráv v otázke spolufinancovania eurofondových projektov, podľa jeho návrhu budú prijímatelia na projekty prispievať viac ako doteraz, kým štát bude doplácať menej. Rezort financií argumentuje štátnym zadlžením a tým, že samosprávy už od štátu nepotrebujú také štedré príspevky ako kedysi.

Samosprávy a mimovládky budú musieť na eurofondové projekty zo svojho prispievať viac ako doteraz.

Minister financií SR na rokovanie vlády tento týždeň predložil návrh, podľa ktorého sa zníži príspevok štátu na väčšinu projektov financovaných z fondov Kohéznej politiky EÚ.

Rezort financií nakoniec čiastočne ustúpil tlaku kritikov, ktorí v pripomienkovom konaní upozorňovali, že to môže znížiť záujem o projekty. Príspevky prijímateľov nebudú až také veľké ako predpokladal pôvodný návrh, no budú vyššie ako v súčasnom programovom období.

Návrh bol schválený na utorkovom (12. apríla) rokovaní.

Nespokojnosť s pôvodným návrhom

V dobiehajúcom programovom období 2014 – 2020 samosprávy a mimovládne organizácie spolufinancujú eurofondové projekty piatimi percentami. Desať percent pridáva štát. Pri súkromných firmách je pomer obrátený: podnikateľ priplatí desať percent a štát päť. V oboch prípadoch väčšinu hodnoty – až 85 percent – platí Európska únia.

Takto je nastavené financovanie v najmenej rozvinutých regiónoch – v prípade Slovenska na celom území s výnimkou Bratislavského kraja. V Bratislavskom kraji Únia na projekty financované z eurofondov prispieva iba polovicou ich sumy. Štát pridáva 45 percent (pre samosprávy a mimovládky). Na príjemcu tak opäť ostáva päť percent (10 percent pri súkromníkoch).

Miera spolufinancovania zo strany EÚ sa do programového obdobia 2021 – 2027 nemení. Vláda teraz rozhoduje, ako sa k zvyšnej hodnote postaví štát. Rezort financií ešte minulý rok navrhol, aby jeho príspevky boli menej štedré. Pôvodne chcel znížiť štátne spolufinancovanie na päť percent v menej rozvinutých regiónoch a na 40 percent v Bratislavskom kraji, kde sa ale o desať percentuálnych bodov znižuje aj doplatok Únie.

Prijímatelia z radov samospráv a mimovládok by tak doplácali desatinu hodnoty projektu. Rovnaké miery rezort navrhol aj pre cezhraničné projekty so susediacimi krajinami v rámci Európskej územnej spolupráce.

V okrese Bratislava by prijímatelia mali platiť pätinu sumy z projektu. V zvyšných okresoch – Malackách, Senci a Pezinku – by rozdelenie bolo rovnaké ako v menej rozvinutých regiónoch.

Ministerstvo ale k dokumentu dostalo takmer stovku pripomienok. Vo väčšine prípadov išlo o nesúhlas s takýmto rozdelením financovania projektov. Návrh kritizovali samosprávy, zamestnávatelia, ale aj niektoré rezorty.

Kritici varovali, že zvýšené nároky na príspevky znížia medzi prijímateľmi záujem o eurofondy.

„Mestá a obce nebudú mať dostatok vlastných zdrojov na spolufinancovanie európskych projektov, čo bude mať za následok nepredkladanie projektov mestami a obcami alebo predkladanie projektov v menšom finančnom rozsahu,“ tvrdí Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Zmien sa obáva aj Bratislava. „Nárast na 20 percent zásadne prekračuje finančné možnosti a limity dané dlhovou brzdou a reálne ohrozuje investície do väčšej infraštruktúry,“ argumentuje Bratislava.

Ide pritom o pripomienky samospráv ešte z čias pred vypuknutím ruskej agresie na Ukrajine. Ako cez víkend informovala televízia Markíza, viacerí starostovia a primátori sa pre nárast výdavkov do eurofondových výziev prestávajú zapájať už teraz, teda keď sa ešte od nich očakáva menšie spolufinancovanie.

Matovič: Štát je viac zadlžený ako samospráva

Hlavný dôvod na zníženie štátneho spolufinancovania podľa ministerstva je, že objem eurofondov na roky 2021 až 2027 bude nižší ako v predošlých rokoch. Slovensko získa 12,8 miliardy eur, čo je približne o 2,5 miliardy menej ako v období 2014 až 2020.

V reakcii na pripomienky rezort financií tiež tvrdí, že sa od roku 2004, kedy sa stanovovala výška spolufinancovania, zmenila situácia slovenských regiónov k lepšiemu, zatiaľ čo štátny rozpočet, naopak, pre pandémiu a vojnu na Ukrajine nie je v dobrom stave. „Takto nastavené štedré miery finančnej spoluúčasti jednotlivých prijímateľov nie je možné udržať v čase, keď je dlhová zaťaženosť štátu na dlhodobom maxime a neporovnateľne vyššia ako u samospráv,“ tvrdí ministerstvo.

Rezort zvýšenie obhajuje aj tým, že Slovensko dlhodobo vedie štatistiky v počte nezrovnalostí v eurofondových projektoch, ktoré každoročne vykazuje Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF). „Mierny nárast finančnej spoluúčasti prijímateľa v porovnaní s minulosťou bude podľa nášho názoru prijímateľov motivovať k vyššej zodpovednosti a zainteresovanosti, čím je možné dosiahnuť prísnejší prístup samotného prijímateľa k získanej hodnote za peniaze,“ vysvetľuje.

Kompromis

Matovičov rezort ale nakoniec od pôvodného zámeru predsa len ustúpil. Podľa návrhu, ktorý predložil na rokovanie vlády, si dofinancovanie 15 percent zo sumy projektu štát s prijímateľmi rozdelí skoro rovným dielom. Spoluúčasť prijímateľov na financovaní projektov sa z pôvodne plánovaných desať percent zníži na osem v menej rozvinutých regiónoch (štát doplatí sedem percent) a troch okresoch Bratislavského kraja a z 20 percent na 15 v Bratislave (štát prispeje 45 percentami).

Ministerstvo tvrdí, že k tejto zmene pristúpilo na základe požiadaviek a argumentov v pripomienkovom konaní. „Ministerstvo financií pristupuje k danej úprave s cieľom nájdenia kompromisného riešenia vhodného pre všetkých partnerov z verejného sektora,“ píše vo vyhodnotení pripomienok.

Ministerstvo zároveň rozšírilo množstvo výnimiek, na ktoré sa budú vzťahovať menšie miery spolufinancovania. Od spoluúčasti budú napríklad oslobodené sociálne podniky, projekty zamerané na marginalizované rómske komunity, projekty, ktoré najviac prispievajú k plneniu klimatických cieľov, ale aj inovácie a vedecko-výskumné projekty.

ZMOS po rozporoch pristúpil ku kompromisu

ZMOS, ako pre portál EURACTIV Slovensko uviedol ústredný riaditeľ jeho kancelárie Michal Kaliňák, nakoniec v rozporovom konaní pristúpil na toto kompromisné riešenie.

Združeniu ale podľa neho stále prekáža ako ministerstvo nastavilo spolufinancovanie pre obnovy verejných budov. Na tie štát nebude prispievať vôbec (len v prípade Bratislavy 30 percentami) a na pleciach prijímateľov zostane až 30 percent zo sumy projektu.

Podľa ZMOS nemali samosprávy dobré skúsenosti s projektami na znižovanie energetickej náročnosti už v predošlom programovom období a v tom ďalšom sa majú ešte zvýšiť požiadavky na takéto projekty, keď pri obnove budov budú musieť zabezpečiť aj zelené steny a strechy či vodozádržné opatrenia.

Obce a mestá preto žiadajú, aby si spolufinancovanie štát s nimi rozdelil na polovicu. „Aplikačná prax bohužiaľ ukazuje, že mestá a obce o tieto projekty pri 30-percentnej miere spolufinancovania nebudú mať záujem,“ myslí si Kaliňák.

Zdroj: EURACTIV

Spracované podľa internetovej stránky: Združenie miest a obcí Slovenska