Komisia nepomôže členským štátom s infláciou v eurofondových projektoch

Programové obdobie 2014 – 2020 sa blíži ku koncu. Členské štáty musia projekty uzavrieť do konca roku 2023. Ak termín nestihnú, budú musieť vrátiť financie, ktoré od Únie dostali.

Problémom je, že ceny stavebných materiálov lámu rekordy, a preto mnohé rozpočty nestačia. Európske pravidlá flexibility umožňujú čiastočné navýšenie výdavkov. To sa však zvyčajne pohybuje od 10 do 15 percent, čo nepokrýva súčasnú mieru inflácie. Portál EURACTIV sa bližšie pozrel na rast cien, ktorému čelia výrobcovia stavebných materiálov aj spotrebitelia. Index slúži ako včasný ukazovateľ tlakov na ceny v ekonomike, keďže ich zachytáva skôr než sa prenesú na spotrebiteľa.

Index ukazuje, že ceny priemyselných produktov začali rásť v júni 2020. O rok neskôr prekonali ceny pre spotrebiteľov. Miera nárastu v takzvaných krajinách kohézie – tých, ktorých hrubý národný produkt (HNP) je menej ako 90 percent priemeru Únie – je pritom podľa Eurostatu vyššia ako priemerný nárast v celej Únii. To znamená, že hoci ceny stavebných materiálov rastú v celej Únii, najviac tento nárast pociťujú krajiny, ktoré implementujú najväčšiu časť projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

Medzi májom 2020 a marcom 2022 úroveň indexu stúpla o viac ako jednu tretinu. Medzi materiály, ktoré zaznamenali najvyšší cenový nárast, patrí oceľ, betón, cement či polystyrén. Dôvodom je nárast ceny surovín, ktoré sú potrebné na ich výrobu – hliník, železo, plasty či ropa. Tento nárast je zase spôsobený narušením dodávateľsko-spotrebiteľských reťazcov v dôsledku pandémie a vojny na Ukrajine.

Na Slovensku je situácia zlá. Portál EURACTIV o probléme informoval ešte v novembri. Cenové rekordy už spôsobili oneskorenia v jednom z najväčších projektov financovaných z fondov EÚ – dostavby električky v Petržalke za 90 miliónov eur. Podľa Zväzu stavebných podnikateľov (ZSPS), je to len vrchol ľadovca. Niektoré projekty ako napríklad bratislavská električka zaznamenávajú oneskorenia, iné sa úplne zastavili.

Podľa slovenského ministerstva investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) sú ohrozené projekty v hodnote 1,2 miliardy eur. V Česku sú ohrozené projekty za 1,3 miliardy eur. V oboch prípadoch však ide len o veľké národné výzvy. Dopytové výzvy do výslednej sumy zarátané nie sú.

Česko volá o pomoc

Český minister pre regionálny rozvoj Ivan Bartoš vyzval Komisiu, aby zakročila.Je dôležité, aby Únia v tejto veci pomohla Českej republike a ostatným členským štátom. Minister verí, že Komisia by mala uvoľniť svoje pravidlá a dať príjemcom európskych fondov viac času na implementáciu projektov. Programové obdobie 2014 – 2020 by sa podľa neho malo o rok predĺžiť, aby členské krajiny mohli peniaze efektívne vyčerpať.

Slovensko odpovedá

V druhej polovici mája slovenské ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja presadilo novelu zákona o eurofondoch, ktorá umožňuje navýšiť finančnú podporu v projektoch, kde pôvodná alokácia nestačí. Podľa rezortu táto novela umožní pružné dofinancovanie nielen národných eurofondových projektov, ale tiež umožní navýšiť financie projektov z klasických dopytových výziev.

Ako bude podpora konkrétnych typov projektov navýšená, o tom majú rozhodnúť jednotlivé ministerstvá, ktoré riadia operačné programy. Jedným z riešení by mohla byť takzvaná indexácia, ktorú navrhlo ministerstvo dopravy. Minister hospodárstva toto riešenie podporilo, že ide v podstate o to, že keď železo zdraželo o 300 percent a v dodávke je obsiahnuté povedzme 15 percent, tak sa to zohľadní.

Indexácia už v niektorých projektoch funguje. V zmluvách, kde nie je obsiahnutá, bude môcť byť prijatý dodatok. S týmto riešením súhlasia aj samosprávy. Vyzývajú však riadiace orgány, aby zasiahli rýchlo, pretože programové obdobie sa končí a času je málo.

Zdroj: EURACTIV

Spracované podľa internetovej stránky: Združenie miest a obcí Slovenska