Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Online časopis

Kedy zadávanie zákaziek medzi verejnými obstarávateľmi nie je verejným obstarávaním?

Dátum:

Nový zákon o verejnom obstarávaní hneď vo svojich úvodných ustanoveniach priniesol mnohé výnimky, čo zahŕňa pojem zákaziek, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní. Medzi tieto výnimky patria aj zákazky horizontálnej spolupráce, alebo, jednoducho povedané, režim uzatvárania zmlúv s peňažným plnením medzi verejnými obstarávateľmi navzájom, ktorí sú na rovnakej úrovni, čiže nie vo vzťahu subordinácie, čo tento typ obstarávania odlišuje od in-house zákaziek. Názov článku končí otáznikom, keďže odpovedať na otázku, kedy naplníme dôvody na použitie výnimky a minimalizujeme riziko zistení z kontrol a auditov, nie je jednoduché a interpretácie môžu byť rôzne. Cieľom tohto článku je poskytnúť návod na to, ako kvalifikovať zákazky zadávané medzi verejnými obstarávateľmi navzájom, kedy sme v režime výnimky a kedy postup mimo pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní nie je správnou voľbou. Cesta hľadania odpovedí sa oprie o dikciu zákona o verejnom obstarávaní, smerníc Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní, metodiky Úradu pre verejné obstarávanie a judikatúry európskych súdov.

Kedy zadávanie zákaziek medzi verejnými obstarávateľmi nie je verejným obstarávaním?
Mgr.
Branislav
Hudec
pôsobí na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) ako riaditeľ odboru verejného obstarávania a plní úlohy aj pre sekciu centrálny koordinačný orgán. Disponuje 12-ročnými skúsenosťami v oblasti verejného obstarávania vrátane skúseností na ÚVO, Ministerstve financií SR a v súkromnom sektore. Na ÚPVII koordinuje a metodicky usmerňuje subjekty zapojené do systému riadenia fondov EÚ v oblasti verejného obstarávania, je tiež podpredsedom koordinačného výboru pre spoluprácu v oblasti kontroly verejného obstarávania. Zároveň plní úlohy spojené s verejným obstarávaním tovarov a služieb pre potreby ÚPVII. Študoval právo na Právnickej fakulte UK. Popri aplikačnej praxi sa venuje aj lektorskej činnosti a publikačnej činnosti.
Zákazky vertikálnej spolupráce vs. zákazky horizontálnej spolupráce
Na úvod by bolo vhodné si zadefinovať, čo rozumieme pod zákazkami horizontálnej spolupráce, a odlíšiť ich od zákaziek vertikálnej spolupráce, čiže odlíšiť ich od "klasických"
in-house
zákaziek. Zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní") v ponuke výnimiek umožňuje zadávať zákazky medzi verejnými obstarávateľmi navzájom, pričom v prvom prípade hovoríme o vertikálnej spolupráci, keďže verejný obstarávateľ zadáva zákazku subjektu, v ktorom má určitú formu účasti, a tento subjekt v rozhodujúcej miere kontroluje. Najtypickejším príkladom je zadávanie zákaziek mestskému podniku, ktorý mesto ako verejný obstarávateľ zriadilo napríklad s cieľom nakladania s komunálnym odpadom. Druhú kategóriu tvorí horizontálna spolupráca, keď viacerí verejní obstarávatelia uzavrú medzi sebou odplatnú zmluvu na účely spoločného výkonu určitej činnosti vo verejnom záujme, pričom nedochádza k založeniu tretej, nimi kontrolovanej osoby, ale spolupracujúci verejní obstarávatelia sú, tak povediac, na rovnakej úrovni. Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje podmienky, ktoré je potrebné splniť, pričom zadefinované podmienky je potrebné v prípade zákaziek vertikálnej, ako aj horizontálnej spolupráce splniť kumulatívne.
Základné podmienky na zadávanie
in-house
zákaziek, t.j. zákaziek vertikálnej spolupráce sú vymedzené v § 1 ods. 4 písm. a) až c) zákona o verejnom obstarávaní. Napriek tomu, že článok sa prioritne nezameria na tento typ zákaziek, expresne si uvedieme, aké podmienky na zadanie zákazky režimom vnútorného obstarávania (
in-house
) je potrebné splniť. V prípade
in-house
zákaziek je prvou podmienkou, aby verejný obstarávateľ subjekt, ktorému zákazku zadáva, kontroloval takým spôsobom, že má rozhodujúci vplyv na jeho strategické ciele a významné rozhodnutia, teda verejný obstarávateľ je ten, kto reálne a v rozhodujúcej miere ovplyvňuje a riadi činnosť tohto subjektu. Druhou podmienkou je, aby viac ako 80% činností, ktoré vykonáva tento kontrolovaný subjekt, vyplývalo z úloh, ktorými ho poveril verejný obstarávateľ, t.j. aby viac ako 80% činností bolo vykonávaných pre kontrolujúceho verejného obstarávateľa, a to na základe osobitného poverenia od tohto kontrolujúceho verejného obstarávateľa. Medzi typické modelové prípady patria zákazky na údržbu komunikácií, už spomínané nakladanie s odpadom alebo zabezpečovanie sociálnych služieb. Podmienkou č. 3 je neexistencia priamej účasti súkromného kapitálu v kontrolovanej právnickej osobe, čo znamená, aby prostredníctvom výnimky nezískaval výhodu určitý súkromný subjekt na úkor svojich priamych konkurentov. Ak bolo už v čase zadávania zákazky zrejmé, že vstup súkromného kapitálu do kontrolovanej právnickej osoby bude realitou, nie sú splnené podmienky na zadanie zákazky režimom výnimky a táto skutočnosť býva veľmi prísne posudzovaná aj v prípade zákaziek financovaných z fondov EÚ. Predmetné pravidlá platia aj reverzne, t.j. kontrolovaný subjekt, ktorý je verejným obstarávateľom, je oprávnený zadať zákazku kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi (§ 1 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní). Ďalší okruh prípadov pokrývajú zákazky vertikálnej spolupráce, keď kontrolovanému subjektu zadávajú zákazku viacerí spolupracujúci verejní obstarávatelia, pričom podmienky
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.