Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Falšovanie dokladov vo verejnom obstarávaní v ére AI a indikátory manipulácie
Dátum: Rubrika: Články
Rozmach umelej inteligencie prináša do verejného obstarávania nové riziká v podobe sfalšovaných alebo pozmenených dokumentov, ktoré môžu byť na prvý pohľad nerozoznateľné od originálov. Článok vysvetľuje, aké právne nástroje majú verejní obstarávatelia k dispozícii pri overovaní pravosti dokladov, aké sú najčastejšie indikátory manipulácie pomocou AI a grafických editorov, ako možno odhaľovať falzifikáty analýzou metadát a aké dôsledky hrozia uchádzačom za predloženie nepravdivých alebo pozmenených dokumentov.
Právny a aplikačný rámec overovania materiálneho obsahu predložených dokladov vo svetle nastupujúcich rizík umelej inteligencie
Rozvoj sofistikovaných nástrojov na báze umelej inteligencie (AI) a ich plošná dostupnosť prinášajú do procesu verejného obstarávania bezprecedentné riziká. Možnosť vytvorenia vizuálne a formálne bezchybných, avšak obsahovo sfalšovaných alebo pozmenených dokumentov - od referenčných listov až po technické a bezpečnostné certifikáty - stavia verejných obstarávateľov pred nutnosť modifikovať zaužívané postupy hodnotenia ponúk. Kým v minulosti sa dôraz kládol predovšetkým na kontrolu formálnych náležitostí, súčasný a najmä budúci stav si vyžaduje striktné uplatňovanie princípu materiálnej pravdy.
Zákon č. 343/2015 Z.z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO") vo svojom § 10 ods. 2 explicitne zakotvuje základné princípy verejného obstarávania, spomedzi ktorých má v kontexte posudzovania pravosti dokladov kľúčové postavenie princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania. Ako konštatuje Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len "Úrad" alebo "ÚVO"):
"Povinnosť verejného obstarávateľa uplatniť pri zadávaní zákazky princíp transparentnosti zakotvený v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje na všetky úkony a postupy vykonávané v procese verejného obstarávania. [...] Účelom zásady transparentnosti [...] je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa"
(rozhodnutie ÚVO č. 11934-6000/2025-OD).Tento princíp tak predstavuje nielen garanciu pre uchádzačov, ale aj primárnu povinnosť komisie aktívne brániť vstupu uchádzačov, ktorí sa snažia získať neoprávnenú výhodu prostredníctvom manipulácie s dokladmi.
Limity formálneho posudzovania a povinnosť uplatnenia inštitútu vysvetlenia
Vyhodnocovanie ponúk, upravené primárne v § 53 ZVO, je komplexným procesom, v rámci ktorého komisia nesmie pôsobiť len ako pasívny orgán sumarizujúci predložené doklady. Kľúčovú rolu pri overovaní autenticity predložených dokumentov, osobitne v ére AI schopnej generovať sofistikované falzifikáty, zohráva inštitút vysvetlenia ponuky podľa § 53 ods. 1 ZVO, a subsidiárne (pri podmienkach účasti) inštitút vysvetlenia alebo doplnenia dokladov podľa § 40 ods. 4 ZVO.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe ÚVO (napr. rozhodnutie č. 12516-6000/2023-OD), uplatnenie týchto inštitútov prichádza do úvahy v dvoch odlišných režimoch. Prvým je odstránenie tzv. zrejmých chýb v písaní a počítaní, ktoré zákon pripúšťa a nepovažuje ich za nedovolenú zmenu ponuky. ÚVO vo svojom výkladovom stanovisku č. 1/2021 (citovanom v rozhodnutí č. 12516-6000/2023-OD) konštatuje, že:
"Zákon o verejnom obstarávaníneobsahuje špecifikáciu pojmov ‚zrejmé chyby v písaní a počítaní' [...] Úrad je toho názoru, že predmetný pojem nie je vhodné vykladať extenzívne, skôr je potrebné zvoliť reštriktívny výklad...".
Druhý, pre našu tému relevantnejší režim, nastáva v situácii, keď má verejný obstarávateľ pochybnosti o samotnej autenticite, platnosti alebo pravdivosti materiálneho obsahu predloženého dokumentu. Rozhodovacia prax Úradu je v tomto smere konštantná: verejný obstarávateľ je povinný tieto pochybnosti aktívne preveriť a odstrániť, a to ešte pred prípadným pristúpením k sankčnému mechanizmu (vylúčeniu).
Túto povinnosť Úrad pregnantne formuloval vo viacerých svojich rozhodnutiach. Ak komisia identifikuje nezrovnalosti napríklad v predložených technických listoch (ktoré by mohli byť v ére AI vygenerované na mieru požiadavkám obstarávateľa), ÚVO konštatuje, že komisia
"v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači [...] Ak komisia identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol, písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov."
(rozhodnutie ÚVO č. 11934-6000/2025-OD, odvolávajúce sa na § 53 ods. 1 ZVO).Ešte explicitnejšie sa k rovine aktívneho overovania zo strany verejného obstarávateľa vyjadril Úrad v rozhodnutí č. 10079-6000/2019-OD. V danom prípade, ktorý sa týkal podozrenia na pozmenené odtlačky pečiatok a podpisov v referenčných listoch (čo je v súčasnosti triviálna úloha pre grafické AI nástroje), Úrad uviedol:
"Úrad vzhľadom na vyššie uvedené, konštatuje, že kontrolovaný bol za danej situácie povinný overiť, či navrhovateľom predložené doklady alebo poskytnuté informácie zodpovedajú skutočnosti. V prípade ak u kontrolovaného existovali pochybnosti o pravosti dokladu mohol resp. podľa úradu mal preveriť, či jemu poskytnuté informácie alebo doklady nie sú pozmenené alebo či zodpovedajú skutočnosti, ktorá sa nimi mala preukázať/preveriť. Úrad konštatuje, že navrhovateľ v predloženom referenčnom liste dostatočným spôsobom konkretizoval odberateľa prác [...] na to, aby si mohol kontrolovaný v prípade pochybností o reálnom vykonaní predmetných prác [...] preveriť tieto skutočnosti priamo u objednávateľa/odberateľa..."
Zo skôr uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri podozrení na AI manipuláciu s dokladom (napr. ak technický list parametrami podozrivo presne "kopíruje" opis predmetu zákazky bez existencie ekvivalentu u samotného výrobcu) nepostačuje mechanické zamietnutie ponuky. Verejný obstarávateľ je povinný v rámci výkonu svojej pôsobnosti overiť materiálnu skutočnosť nezávislým spôsobom - či už formou priameho dopytu u domnelého vystaviteľa dokladu (výrobcu, objednávateľa referencie, certifikačnej autority), alebo dôslednou žiadosťou o vysvetlenie, v ktorej si vyžiada nespochybniteľné dôkazy potvrdzujúce pravosť deklarovaných údajov a zároveň v tejto žiadosti o vysvetlenie popíše dôvody, pre ktoré má pochybnosti o pravosti predloženého dokumentu.
Mechanizmus a limity vylúčenia pri predložení pozmenených dokladov
Aplikácia inštitútu vylúčenia ponuky predstavuje podľa ustálenej judikatúry Úradu a súdov prostriedok
ultima ratio
.
"Verejný obstarávateľ by mal pristúpiť k vylúčeniu uchádzača až po predchádzajúcom riadnom zvážení všetkých zákonných možností [...] Ak sa však verejný obstarávateľ rozhodne pristúpiť k tomuto kroku, nesmie postupovať v rozpore so zákonom o verejnom obstarávanía princípmi verejného obstarávania. Úrad má za to, že vylúčenie uchádzača musí byť v každom prípade opodstatnené a riadne zdôvodnené" (rozhodnutie ÚVO č. 10079-6000/2019-OD).
Zákonodarca však explicitne počíta s prípadmi, keď uchádzač predloží nepravdivé informá
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
