Konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní

V súčasnosti účinný zákon o verejnom obstarávaní neobsahuje legálnu definíciu konfliktu vo verejnom obstarávaní.

Základ určenia rozsahu konfliktu vo verejnom obstarávaní je položený v § 40 ZVO. V zmysle § 40 ods. 4 ZVO členom komisie nesmie byť osoba, ktorá je alebo v čase jedného roka pred vymenovaním za člena komisie bola

V zmysle § 40 ods. 5 ZVO členom komisie nesmie byť ani

V kontexte vyššie citovaného ustanovenia § 40 ZVO je možné chápať aj definíciu konfliktu záujmom vo verejnom obstarávaní vyjadrenú vo Výkladovom stanovisku. ÚVO uviedlo, že konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní zahŕňa najmä¹⁾ situácie, ak osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania (vrátane osoby bez nutnosti formálneho zapojenia do priebehu verejného obstarávania), má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním. ÚVO pri definícii konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní neprebralo definíciu konfliktu záujmov zakotvenú v Metodickom pokyne CKO a išlo nad rámec tohto vymedzenia. V zmysle Metodického pokynu CKO:

Konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní tak v zmysle chápania ÚVO zahŕňa:

- táto skutková okolnosť zahŕňa prípad, keď osoba môže nastavením súťaže - podmienok účasti, stanovením kritérií na vyhodnotenie ponúk, definovaním predmetu, ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Môže ísť taktiež o prípad, keď osoba priamo ovplyvňuje pohnútku (verejného) obstarávateľa realizovať (verejné) obstarávanie - osoba realizuje ekonomickú analýzu, štúdiu uskutočniteľnosti a pod.

- osoba môže zverejnením interných dôverných údajov z verejného obstarávania v procese verejného obstarávania ovplyvniť celý jej priebeh. Môže ísť o prípady, keď osoba informuje o znení dokumentov z verejného obstarávania (súťažné podklady, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania) potenciálnych uchádzačov, resp. táto osoba informuje iné subjekty o zozname subjektov, ktorí si vyžiadali súťažné podklady, podali otázky k súťažným podkladom, žiadosť o nápravu, resp. informuje o okruhu uchádzačov, ktorí podali v užšej súťaži žiadosť o účasť.

- pri vymedzení okruhu osôb, ktoré sa môžu dostať do potenciálneho konfliktu záujmov, ÚVO išlo širšie ako text novej smernice 2014/24/EÚ, ktorá v článku 24 zakotvuje ako okruh osôb v možnom konflikte záujmov len zamestnancov (verejného) obstarávateľa a poskytovateľa obstarávacích služieb. Rozhodujúcim tak bude skutkové hľadisko, či táto osoba sa skutočne má možnosť oboznamovať s dokumentmi verejného obstarávania. Môže ísť napríklad o situáciu, keď oficiálne vykonáva verejné obstarávanie jeden subjekt, tento výkon verejného obstarávania však len prikrýva a v skutočnosti výkon zabezpečuje iný subjekt. V kontexte extenzívnejšieho definovania okruhu osôb v potenciálnom konflikte záujmov tak, ako ho chápe európska smernica, máme za to, že toto extenzívnejšie poňatie je správne a je, podľa nášho názoru, súladné aj s ustanovením § 40 ods. 5 písm. b) ZVO. Extenzívnejšie poňatie okruhu osôb je vyjadrené aj v Metodickom pokyne CKO. Sme toho názoru, že v súvislosti s týmto poňatím sa teda prípadná existencia konfliktu záujmov posudzuje tak u fyzickej, ako aj právnickej osoby (napr. obchodnej spoločnosti vykonávajúcej proces verejného obstarávania).

- priamym záujmom je prípad, keď osoba koná s pohnútkou získania priameho prospechu pre svoju osobu, pod nepriamy záujem je možné subsumovať prípad, keď osoba koná v záujme tretieho subjektu s pohnútkou, že následne po získaní výhody mu táto tretia osoba poskytne sľúbenú výhodu alebo prospech. Pod nepriamy záujem je takisto možné subsumovať pohnútku, keď osoba koná v prospech blízkej alebo inak spriaznenej osoby. Finančným záujmom je konanie smerujúce k získaniu priameho majetkového prospechu, teda smerujúce k zvýšeniu rozsahu majetku osoby (môže ísť teda o peňažné alebo aj o vecné plnenie). Pod ekonomický záujem je možné zahrnúť prípady, keď osoba ako štatutárny orgán umožní priaznivejšie postavenie svojej obchodnej spoločnosti, či už priamo v predmetnej súťaži, alebo interné informácie využije v obchodnom dialógu s konkurenčným partnerom za účelom získania inej zákazky. Za osobný prospech je možné považovať napríklad prípad, v ktorom osoba koná za účelom získania pracovného povýšenia, získania titulu a pod. Práve pri definícii prípadného možného druhu prospechu sa, podľa nášho názoru, môže využiť exemplifikatívna definícia rozsahu konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní, a teda nie je možné vylúčiť aj prípadný iný druh prospechu. V kontexte definovania rozsahu neoprávneného záujmu z verejného obstarávania dávame do pozornosti Metodický pokyn CKO, ktorý pomerne obsiahlo k tejto problematike uvádza: