Rámcové plnenie a jeho reálna ekonomická výhodnosť

Nie je žiadnou tajnosťou, že s rámcovými dohodami sa roztrhlo v ostatnom období vrece (nehovoriac o tom, že tento inštitút je po 1. novembri 2015 oficiálne podporený aj v Elektronickom kontraktačnom systéme, práve v súvislosti s novembrovou novelou). Viac než tretina a možno až polovica uzatváraných zmlúv má povahu rámcovosti, ako to vyplýva zo zverejňovaných výsledkov verejného obstarávania. Rámcový charakter nemajú iba prirodzené tovary a služby, kde sa to priam predpokladá (napr. nákup energií, palív a obdobných médií, ktorých objem sa dá obstarávateľskou inštitúciou v relevantnom období oprávnene iba predpokladať, resp. odhadovať), ale rámcovosťou sú opatrené aj iné plnenia, pri ktorých sa odhodlali obstarávateľské organizácie zaviazať iba čiastkovo, resp. nákup podmienili nezáväznými objednávkami, hoci odber je v súlade s dlhodobými cieľmi inštitúcie veľmi vysoko pravdepodobný (takýmito predmetmi sú napr. ročne sa opakujúce prieskumy a výskumy, pravidelné obmeny hmotného investičného majetku, ale aj iné bežné komodity, ktorých potreba je extrémne vysoko pravdepodobná a ich prípadné čiastočné naskladnenie nespôsobí ich skazu ani inú nehospodárnosť, ako napr. kancelársky papier a pod.).

V tejto súvislosti sa natíska otázka, ako sa na rámcové plnenie, ktoréh