Európska únia stojí pred historickou výzvou dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Stavebný sektor v tomto procese zohráva kľúčovú úlohu, keďže je zodpovedný za približne 40% celkovej spotreby energie a 36% emisií skleníkových plynov súvisiacich s energiou (Európska komisia, 2020). Doterajšie úsilie sa primárne sústredilo na znižovanie emisií počas fázy užívania budovy (tzv. prevádzkový uhlík) prostredníctvom zatepľovania a modernizácie vykurovacích systémov. Konsenzus prezentovaný v dokumente Európskej komisie: SWD(2026) 93 pracovný dokument útvarov komisie - Podpora prístupov k dekarbonizácii európskych budov založených na životnom cykle [1] (ktorý budeme v tomto článku ďalej rozoberať) však upozorňuje, že tento prístup je nepostačujúci. S nástupom budov s takmer nulovou potrebou energie sa podiel emisií "uväznených" v materiáloch (viazaný uhlík) stáva dominantným prvkom celkovej uhlíkovej stopy. Tento dokument analyzuje prechod na komplexné posudzovanie vplyvu budov počas celého ich životného cyklu (Whole-Life Carbon - WLC). Zdôraznený je potenciál opätovného využitia a prestavba existujúceho stavebného fondu, a to aj z prázdnych kancelárskych budov na sociálne a dostupné bývanie ako spôsob zlepšenia ponuky a dostupnosti bývania.
Ak sa celý fond budov berie do úvahy ako celok, prevádzkové emisie uhlíka pochádzajúce z používania budov predstavujú najväčší zdroj emisií uhlíka, a preto je potrebné úsilie o zlepšenie energetickej účinnosti budov, ktoré je poháňané implementáciou smernice o energetickej hospodárnosti budov. Emisie uhlíka, ktoré súvisia s výrobou stavebných výrobkov, a výstavba nových budov predstavuje druhý najväčší zdroj emisií. Väčšina emisií uhlíka pochádza z novej výstavby, ktorá tvorí približne 1% zastavanej plochy. Dekarbonizácia stavebného fondu je rozsiahla úloha a vyžaduje si úsilie na mnohých rôznych frontoch. Zahŕňa návrh, dodávku materiálov, výstavbu a prevádzku budov uhlíkovo efektívnym spôsobom, pričom zohľadňuje ponuku a dopyt po materiáloch, energii a zastavanom priestore.
Koncept WLC zahŕňa všetky emisie skleníkových plynov uvoľnené počas celého životného cyklu budovy, od "kolísky po hrob".
Životný cyklus budovy sa delí na tieto základné etapy:
Tabuľka 1
Členenie životného cyklu budovy podľa európskych noriem (STN EN 15978
[2])
Etapa
Názov etapy
Moduly
Zahŕňa
A1 – A3
Výrobná etapa
Surovinový vstup, doprava, výroba
Ťažba surovín a výroba stavebných materiálov (tzv. „vstavané emisie“) (napr. tavenie ocele, výpal slinku pre cement).
A4 – A5
Výstavba
Doprava na stavbu, proces inštalácie
Emisie z dopravy materiálu a prevádzky strojov na stavenisku. (prevádzka žeriavov, odvoz zeminy).
B1 – B7
Užívanie
Prevádzka, údržba, opravy, energie
Tu vzniká spomínaných 40 % spotreby energie (kúrenie, svietenie, voda).
C1 – C4
Koniec životnosti
Demolácia, preprava odpadu, spracovanie
Likvidácia budovy a uloženie odpadu na skládku.
D
Prínosy mimo systému
Opätovné použitie, recyklácia
Potenciál pre cirkulárnu ekonomiku (úspory vďaka recyklácii). Demolácia, triedenie odpadu, transport k recyklačným centrám alebo na skládky.
Zdroj: Vlastné spracovanie autorky
Viazaný uhlík
- viazaný uhlík predstavuje emisie uvoľnené v etapách A, B (údržba) a C. Na rozdiel od prevádzkového uhlíka sa emisie z fázy A1-A5 uvoľnia okamžite pri vzniku budovy a nemožno ich spätne eliminovať. Pri nových budovách môže viazaný uhlík predstavovať až 50 - 70% celoživotných emisií.
Dokument SWD(2026) 93 preberá
rámec SER
(Sufficiency, Efficiency, Renewables) nasledovne: 1. Dostatočnosť - prioritizácia renovácie starších budov pred novou výstavbou. Renovácia existujúcej konštrukcie ušetrí 50% až 75% viazaného uhlíka. 2. Efektívnosť - zameranie na štíhle konštrukcie a navrhovanie pre demontáž a opätovné použitie prvkov. 3. Obnoviteľné zdroje - využívanie bio-materiálov (drevo, slama, konope), ktoré počas rastu absorbovali CO2 a pôsobia ako "uhlíkové prepady".
ANALÝZA DEKARBONIZÁCIE MATERIÁLOV
Pre dosiahnutie cieľov WLC je nevyhnutné pochopiť, ako sa menia výrobné procesy materiálov, ktoré tvoria najväčšiu časť viazaného uhlíka v budovách.
Cement a betón
Betón je najpoužívanejším stavebným materiálom na svete a priemysel výroby cementu je zodpovedný za približne 7% globálnych emisií CO2.
Klinckerová substitúcia: Najrýchlejšou cestou dekarbonizácie je nahradenie tradičného portlandského slinku (clinker) alternatívami, ako sú vysokopecná troska, popolček alebo kalcinované íly. To môže znížiť uhlíkovú stopu cementu až o 40%.
Karbonatácia: Vedecký výskum potvrdzu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
