Novela zákona o ITVS a jej vplyv na verejné obstarávanie

Zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o ITVS") upravuje organizáciu správy informačných technológií verejnej správy, práva a povinnosti tzv. orgánu vedenia a orgánu riadenia v oblasti informačných technológií verejnej správy, základné požiadavky kladené na informačné technológie verejnej správy a na ich správu a tiež postup schvaľovania národnej koncepcie informatizácie verejnej správy.

Špecifikácia niektorých tém obsiahnutých v zákone o ITVS je ďalej detailne rozobratá v jeho vykonávacích predpisoch, z ktorých možno spomenúť najmä:

• vyhlášku č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy v z. n. p.,
• vyhlášku č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v z. n. p.,
• vyhlášku č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.

Kľúčovými subjektmi, vo vzťahu ku ktorým zákon o ITVS adresuje práva a povinnosti v oblasti informačných technológií verejnej správy, sú orgán vedenia a orgány riadenia.

Orgánom vedenia je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Orgánom riadenia sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, obce a vyššie územne celky a ďalšie subjekty definované v § 5 ods. 2 zákona o ITVS.

V súvislosti s vymedzením povinností je dôležitým pojmom „správca“, ktorým je na účely zákona o ITVS ten orgán riadenia, ktorého za správcu informačnej technológie verejnej správy ustanoví zákon alebo je ustanovený na základe zákona o ITVS. Pre zjednodušenie budeme na účely tohto článku správcu stotožňovať s verejným obstarávateľom, keďže vo väčšine prípadov to tak aj skutočne je.

VPLYV ZÁKONA O ITVS NA VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Ako už bolo v úvode naznačené, vzhľadom na to, že zákon o ITVS upravuje problematiku informačných technológií vo verejnej správe, má presah aj na verejné obstarávania, ktorých predmetom je najmä dodávka informačnej technológie a/alebo služby súvisiace s informačnou technológiou vo verejnej správe. Pôjde predovšetkým o zmluvy o dielo, na základe ktorých bude verejný obstarávateľ požadovať vytvorenie informačného systému a tiež o zmluvy o podpore, prevádzke a rozvoji informačných systémov (nazývané aj SLA, Service-Level Agreement).

Zákon o ITVS ustanovuje množstvo povinností pre správcu na úseku obstarávania a implementácie informačných technológií verejnej správy. Tieto povinnosti zasahujú do fázy prípravy projektu, do fázy prípravy podkladov pred vyhlásením verejného obstarávania, ako aj do fázy plnenia zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. Preto je nutné ustanovenia zákona o ITVS aplikovať tak pri príprave verejného obstarávania, ako aj pri následnom plnení zmluvy uzatvorenej s úspešným uchádzačom.

Tento článok sa špecificky venuje vplyvu novely zákona o ITVS na znenie zmlúv, predmetom ktorých sú informačné technológie. V tejto súvislosti zákon o ITVS ukladá správcovi okrem iného aj povinnosť akceptovať určité zmluvné podmienky v zmluvách týkajúcich sa informačných technológií vo verejnej správe.

CIELE NOVELY ZÁKONA O ITVS

Dňa 30. apríla 2026 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 67/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o ITVS“).

Novelou zákona o ITVS dochádza k zmene viacerých ustanovení zákona o ITVS s cieľom:

• eagovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona o ITVS,
• rozšíriť sankcionovateľné skutkové podstaty správnych deliktov a zvýšiť sankcie za vybrané správne delikty,
• precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom o ITVS a zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
• predchádzať tzv. vendor lock-in stavom, pričom v tejto súvislosti dochádza k úprave akceptovateľných zmluvných podmienok pri zabezpečovaní riadenia projektov v oblasti informačných technológií verejnej správy.

Práve cieľ uvedený v poslednej odrážke skôr je predmetom detailného rozboru v nasledujúcich kapitolách tohto článku.

ČASOVÉ VYMEDZENIE ÚČINNOSTI NOVELY ZÁKONA O ITVS

Nová právna úprava obsiahnutá v novele zákona o ITVS nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem vybraných ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2027.

V súvislosti s predmetom tohto článku, ktorý sa špecificky zameriava na vplyv novely zákona o ITVS na znenie zmlúv, predmetom ktorých sú informačné technológie, s účinkom aj na zmluvy vo verejných obstarávaniach, je dôležitý dátum vyhlásenia novely zákona o ITVS v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. 30. apríl 2026.

V kontexte tejto problematiky treba poznamenať, že nová právna úprava obsiahnutá v novele zákona o ITVS sa nevzťahuje na právne vzťahy (zmluvy), ktoré:

• vznikli do dňa účinnosti novely zákona o ITVS (zmluvy uzatvorené do vyhlásenia novely zákona o ITVS v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) alebo
• vznikli ako výsledok verejného obstarávania začatého do dňa účinnosti novely zákona o ITVS.

Znamená to, ženovela zákona o ITVS má účinok na formuláciu zmluvných podmienok len do budúcna a netýka sa už existujúcich zmlúv a verejných obstarávaní začatých pred 30. aprílom 2026. Ak bolo verejné obstarávanie vyhlásené pred týmto dátumom a zmluva nespĺňa všetky požiadavky podľa novej úpravy, netreba to vnímať ako problém a nie je nutné robiť zmeny za účelom zladenia s novou právnou úpravou. Je však potrebné poznamenať, že povinnosť riešenia vendor lock-in stavov už, samozrejme, existovala aj pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o ITVS, rozsah povinností mal však menší rozmer, ako je tomu od 30. apríla 2026.

NOVELA ZÁKONA O ITVS A VENDOR LOCK-IN

Ako už bolo uvedené skôr, jedným z cieľov novely zákona o ITVS je predchádzať tzv. vendor lock-in stavom, t. j. predchádzať vzniku situácie, keď by výhradným disponentom všetkými právami k dodávanému dielu (informačnej technológii, informačnému systému), prípadne jeho časti vrátane súvisiacej dokumentácie a zdrojových kódov bol dodávateľ (zhotoviteľ, poskytovateľ – podľa typu zmluvy). Takýto stav má za následok skutočnosť, že správca (verejný obstarávateľ) je celkom alebo do určitej miery závislý na dodávateľovi, prípadne viacerých dodávateľoch.

Ak vznikne u verejného obstarávateľa potreba realizovať rozvoj informačnej technológie (napr. doplnenie funkcionalít, úprava funkcionalít), naráža na problém, keďže bez súhlasu predmetného dodávateľa nie je oprávnený na realizáciu uvedených plnení využiť akýkoľvek hospodársky subjekt, ale je v tzv. uzamknutom stave, ktorý ho núti plnenia požadovať len od konkrétneho dodáva