Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Medzi hospodárnosťou a závislosťou od dodávateľa: primeraný rozsah práv duševného vlastníctva
Dátum: Rubrika: Články
Článok analyzuje primeraný rozsah autorskoprávnych, licenčných a súvisiacich technických oprávnení pri verejnom obstarávaní informačných technológií. Vychádza z tézy, že výhradná licencia, prípadne postúpenie výkonu majetkových práv autora k dielu nepredstavujú automatické riešenie vendor lock-inu, keďže závislosť od dodávateľa môže mať právnu, technickú, dátovú, znalostnú a ekonomickú podobu. Nadmerný rozsah práv môže zvýšiť cenu zákazky, obmedziť hospodársku súťaž a oslabiť inovačné stimuly bez toho, aby zabezpečil praktickú nezávislosť verejného obstarávateľa. Článok preto predstavuje päťstupňový test primeranosti IP režimu založený na identifikácii konkrétneho rizika, aktíva spôsobujúceho závislosť, najmiernejšieho účinného opatrenia, ekonomickej prémie a praktickej vykonateľnosti získaných práv. Intenzita verejného záujmu má určovať prípustnú mieru zostávajúceho rizika, nie automaticky maximálny rozsah práv.
VÝCHODISKO
Verejní obstarávatelia pri obstarávaní informačných technológií často požadujú čo najširší rozsah autorskoprávnych a licenčných oprávnení v presvedčení, že tým predídu závislosti od pôvodného dodávateľa. Výhradná licencia, prístup k zdrojovému kódu ani iné rozsiahle oprávnenia však samy osebe nemusia zabezpečiť praktickú prevzateľnosť, zmeniteľnosť a budúcu súťažiteľnosť informačného systému. Naopak, neprimerane široký režim práv môže zvýšiť cenu zákazky, obmedziť okruh potenciálnych uchádzačov a oslabiť možnosti ďalšieho využitia a rozvoja vytvoreného riešenia.
VÝHRADNÁ LICENCIA AKO NÁSTROJ, NIE CIEĽ
Výhradná licencia môže byť v konkrétnej zákazke primeraným nástrojom ochrany verejného obstarávateľa. Nemala by sa však požadovať automaticky ani iba na základe všeobecnej snahy získať čo najširší rozsah práv. Jej primeranosť závisí od toho, či osobitný účinok výhradnosti - teda obmedzenie autora alebo iného nositeľa práv v ďalšom používaní a licencovaní výsledku - skutočne znižuje identifikované riziko závislosti od dodávateľa.
Výhradná licencia znamená predovšetkým to, že autor alebo iný nositeľ práv nemôže v dohodnutom rozsahu udeliť rovnakú licenciu ďalšej osobe a spravidla sa musí zdržať rovnakého spôsobu použitia diela. Výhradnosť však sama osebe nemusí zabezpečiť:
-
odovzdanie zdrojového kódu,
-
právo vykonávať zmeny a vytvárať odvodené verzie,
-
právo poveriť údržbou iného dodávateľa,
-
právo udeliť sublicenciu,
-
právo postúpiť licenciu,
-
prístup k vývojovým nástrojom a repozitárom,
-
dokumentáciu architektúry a integračných rozhraní,
-
export údajov,
-
praktické know-how potrebné na prevzatie systému.
Zákon č. 185/2016 Z.z. Autorský zákon v z. n. p. rozlišuje výhradnú a nevýhradnú licenciu, pričom rozsah licencie sa viaže na konkrétne spôsoby použitia, vecný a územný rozsah a jej trvanie. Označenie licencie za "výhradnú" preto nenahrádza presnú úpravu jej obsahu. Výhradná licencia môže byť úzka a nevýhradná licencia môže byť obsahovo veľmi široká. Pre odstránenie vendor lock-inu je rozhodujúci obsah oprávnení, nie samotné označenie licencie.
Plošná požiadavka na výhradnú licenciu môže mať významné cenové, súťažné a inovačné dôsledky. Dodávateľ môže do ponukovej ceny zahrnúť kompenzáciu za stratu možnosti výsledok opätovne používať, ďalej rozvíjať alebo komercializovať. Požiadavka na výhradnosť môže zároveň obmedziť účasť dodávateľov štandardných produktov a riešení obsahujúcich preexistentné, open-source alebo komerčné komponenty tretích strán.
Vyššia cena a menší počet potenciálnych uchádzačov pritom samy osebe nezabezpečujú praktickú nezávislosť verejného obstarávateľa. Tá závisí od konkrétneho obsahu licencie a od súvisiacich technických, dátových a organizačných opatrení.
Tabuľka 1
Následky vyžadovania výhradnej licencie
| výrazne zvýšiť cenu zákazky | znížiť počet potenciálnych uchádzačov |
| oslabiť dodávateľovu motiváciu inovovať | obmedziť možnosť dodávateľa opätovne použiť vlastné know-how |
| znemožniť použitie štandardných, open-source alebo komponenty tretích strán | fakticky zároveň nezabezpečiť reálnu technickú nezávislosť |
Uvedené dôsledky nie sú nevyhnutným následkom každej výhradnej licencie. Ich pravdepodobnosť a intenzita závisia od rozsahu výhradnosti, povahy riešenia, možnosti jeho ďalšej komercializácie a od toho, či sa požiadavka vzťahuje aj na preexistentné alebo štandardné komponenty. Primeranosť výhradnosti preto nemožno posudzovať abstraktne, ale iba vo vzťahu ku konkrétnemu riziku, ktoré má odstrániť.
Takýto funkčný a diferencovaný prístup podporuje aj nezáväzné usmernenie Európskej komisie k inovačnému obstarávaniu. Komisia odporúča zvážiť ponechanie práv duševného vlastníctva dodávateľovi, ak ich nadobudnutie verejným obstarávateľom nevyžaduje prevažujúci verejný záujem. Verejný obstarávateľ si má namiesto plošného nadobúdania práv zabezpečiť oprávnenia potrebné na zamýšľané používanie a úpravu výsledku, prístup k dokumentácii a podľa okolností aj možnosť umožniť jeho používanie, údržbu alebo rozvoj tretej osobe. Komisia tento prístup spája s nižšími obstarávacími nákladmi, širšou účasťou dodávateľov a zachovaním podmienok na ďalšiu komercializáciu a rozvoj inovácií.
Článok 42 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES výslovne pripúšťa, aby technické špecifikácie určili, či sa bude požadovať prevod práv duševného vlastníctva. Smernica však neustanovuje všeobecnú povinnosť požadovať pri každej zákazke prevod práv ani výhradný licenčný režim. Rozsah požadovaných oprávnení preto musí súvisieť s predmetom a cieľmi zákazky, byť primeraný jej hodnote a sledovanému účelu a nesmie vytvárať neodôvodnené prekážky hospodárskej súťaže.
Právna prípustnosť požadovať široký rozsah práv preto ešte neznamená, že je takáto požiadavka v konkrétnej zákazke nevyhnutná, hospodárna a súťažne primeraná. Východiskovou otázkou nemá byť, či má verejný obstarávateľ získať výhradnú licenciu, ale ktoré konkrétne oprávnenia a technické podmienky potrebuje na zachovanie kontroly nad riešením, kontinuity jeho prevádzky a budúcej hospodárskej súťaže.
Výhradná licencia je legitímny, ale intenzívny nástroj. Je primeraná iba vtedy, ak obmedzenie ďalšieho používania výsledku nositeľom práv prináša verejnému obstarávateľovi dodatočnú ochranu, ktorú nemožno rovnako účinne dosiahnuť miernejším licenčným, technickým alebo exit opatrením.
VENDOR LOCK-IN MÁ VIAC VRSTIEV
Vendor lock-in nemožno stotožňovať iba s nedostatkom autorskoprávnych oprávnení. Závislosť od dodávateľa môže mať právnu, technickú, dátovú, znalostnú, organizačnú alebo ekonomickú povahu. Jednotlivé formy sa pritom často prekrývajú a navzájom posilňujú.
Verejný obstarávateľ môže mať napríklad rozsiahlu licenciu a zdrojový kód, ale napriek tomu nemusí byť schopný systém zveriť inému poskytovateľovi, ak mu chýba aktuálna dokumentácia, vývojové prostredie, prístupové údaje alebo technické znalosti. Naopak, systém môže byť technicky dobre zdokumentovaný a dátovo prenositeľný, ale jeho údržbu treťou osobou môže znemožňovať nedostatočný rozsah licencie.
Na účely posudzovania primeraného IP režimu možno rozlíšiť najmä tieto vrstvy závislosti:
1. Právny lock-in
Právna závislosť vzniká vtedy, keď verejný obstarávateľ nemá potrebné oprávnenia systém používať, rozmnožovať, upravovať, rozvíjať alebo sprístupniť novému poskytovateľovi podpory a údržby. Prekážkou môže byť aj chýbajúce právo udeliť sublicenciu, postúpiť licenciu alebo umožniť tretej osobe zásah do zd
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
