Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Cezhraničný záujem, povinnosti zadávateľa a možnosť uplatnenia revíznych postupov
Dátum: Rubrika: Články
Článok sa venuje inštitútu cezhraničného záujmu, jeho aplikovateľnosti vychádzajúc z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, povinnosti zadávateľa a možnosť uplatnenia revíznych postupov. Zároveň autor v článku uvádza stručný prierez judikatúrou Súdneho dvore EÚ k uvedenej problematike, s cieľom pomôcť zadávateľom zákaziek a ďalším zainteresovaným stranám pochopiť túto legislatívu.
Účelom verejného obstarávania je, aby štát a samospráva nakupovali tovary, služby a stavebné práce na plnenie svojich potrieb a povinností na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a za čo najlepších kontraktačných podmienok. V rámci pravidiel verejného obstarávania možno považovať želaný výsledok za dosiahnuteľný, ak na danom trhu funguje hospodárska súťaž a obstarávajúci subjekt dodržiava princípy verejného obstarávania.
V priebehu roka 2024 boli prijaté novely zákona č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"), ktoré mali značné účinky na zákonnú úpravu verejného obstarávania (najmä zákon č. 142/2024 Z.z. a zákon č. 179/2024 Z.z.), okrem iného aj na jednotlivé inštitúty revíznych postupov, keď napríklad zo znenia ZVObola úplne
reprobovaná (odstránená) možnosť podať žiadosť o nápravu, či došlo k redukcii možnosti podávania námietok.
Zrušením inštitútu žiadosti o nápravu s účinnosťou od 27. júna 2024 síce zanikol tento druh možnosti zabezpečenia nápravy vo verejnom obstarávaní, avšak aj
naďalej možno podať námietky či dožadovať sa vysvetlenia súťažných podkladov.
Podaniu námietok už teda nepredchádza podanie žiadosti o nápravu, čím zákonodarca sleduje cieľ proces verejného obstarávania zrýchliť.Súčasne, s účinnosťou od 1. augusta 2024, došlo nielen k zmene výšky limitu, pri ktorom možno podľa ZVO podávať námietky, ale aj k zúženiu počtu subjektov oprávnených na podanie námietok - podľa novej právnej úpravy viac nemôžu námietky podávať osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy boli alebo mohli byť postupom kontrolovaného dotknuté a ani orgány štátnej správy, ktoré osvedčia právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.
Od tejto účinnosti je tak podľa § 170 ods. 1 ZVO oprávnený podať námietky:
-
uchádzač,
-
záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
-
účastník.
ZÁKONNÁ ÚPRAVA FINANČNÝCH LIMITOV MOŽNOSTI PODAŤ NÁMIETKY PODĽA ZVO
Podávanie námietok je vnútroštátny inštitút preskúmania a nápravy postupov verejných obstarávateľov a obstarávateľov vyplývajúci z požiadaviek (ustanovení) smernice Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS). ZVO ako vnútroštátna úprava však limituje, pre aké zákazky, aké subjekty a v akom čase námietky možno predkladať.
Podľa § 170 ods. 7 ZVO
námietky nemožno podať
pri:a)
zadávaní
podlimitnej zákazky
na dodanie
tovaru
alebo
poskytnutie služby,
alebo postupe zadávania podlimitnej koncesie,b)
zadávaní
podlimitnej zákazky
na uskutočnenie
stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako 1 500 000 eur,
c)
zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, ak je predpokladaná hodnota zákazky nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 4 ZVO.
Vo vzťahu k predpokladanej hodnote zákazky je od 1. augusta 2024 najvýraznejšou zmenou
zvýšenie limitu možnosti podať námietky pre zákazky na stavebné práce z hodnoty vyššej ako 800 000 eur bez DPH na hodnotu vyššiu ako 1 500 000 eur bez DPH.
Je možnosť podať námietky pri podlimitnej zákazke na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovná alebo nižšia ako 1 500 000 eur bez DPH úplne vylúčená?
V zásade platí, že pokiaľ hodnota obstarávanej zákazky nedosiahne hodnotu stanovenú v obstarávacích smerniciach EÚ, členské štáty obstarávajú podľa národných právnych predpisov upravených vo svojom vnútroštátnom režime.
Avšak
podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
(ďalej len "SD EÚ"),
zadávanie zákaziek, ktoré vzhľadom na svoju hodnotu nepatria do pôsobnosti obstarávacích smerníc, podlieha aj napriek tomu základným pravidlám a všeobecným zásadám vyplývajúcim zo Zmluvy o fungovaní EÚ
(ďalej len "ZFEÚ"), a najmä zásadám rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ako aj povinnosti transparentnosti, ktorá z toho vyplýva, pokiaľ predmetné zákazky predstavujú tzv. cezhraničný záujem. [1]SD EÚ sa tak vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal a formuloval aplikovateľnosť a podmienky aplikovateľnosti úniového práva na národné obstarávanie aj bez toho, aby boli dosiahnuté prahové hodnoty finančných limitov podľa obstarávacích smerníc EÚ.
Inštitút cezhraničného záujmu rozvíjal SD EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach vydaných v posledných desaťročiach, pričom
aplikovateľnosť tejto doktríny popri koncesiách potvrdil postupne aj na obstarávanie zákaziek zadávaných európskymi inštitúciami, na neprioritné služby či na podlimitné zákazky,
teda na zákazky, ktoré nespadali do pôsobnosti obstarávacích smerníc EÚ.CEZHRANIČNÝ ZÁUJEM V JUDIKATÚRE SÚDNEHO DVORA EÚ
Rozsudok SD EÚ zo 7. decembra 2000 vo veci C-324/98 Telaustria Verlags GmbH
Predmetný rozsudok SD EÚ sa zaoberá výkladom smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (ďalej len "smernica 92/50/EHS) a smernice Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (ďalej len "smernica 93/38/EHS") v kontexte verejných zákaziek na služby v sektore telekomunikácií, konkrétne zmlúv týkajúcich sa produkcie a publikácie telefónnych zoznamov.
Zmluva, ktorou verejný podnik (v tomto prípade Telekom Austria), na ktorý sa vzťahuje smernica 93/38/EHS, zveruje súkromnému subjektu produkciu a publikáciu telefónnych zoznamov, je síce zmluvou, ktorá by inak spadala pod pôsobnosť smernice 93/38/EHS, avšak je z jej pôsobnosti vylúčená, ak je protiplnením pre poskytovateľa služby právo na komerčné využitie služby (t.j. tzv. koncesia na služby). Napriek tomu, že takáto zmluva je vylúčená z pôsobnosti smernice 93/38/EHS, verejný subjekt je povinný dodržiavať základné zásady Zmluvy o ES, najmä zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a zásadu transparentnosti.
SD EÚ zdôraznil, že aj v prípade, keď konkrétna zmluva nespadá pod režim smernice, verejný subjekt j
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
