K pojmu verejnoprávna inštitúcia

De Vellis Servizi Globali bola vyzvaná, aby sa zúčastnila na rokovacom konaní organizovaného FIGC na účely zadania služieb nosenia batožiny pre potreby národných tímov a skladu FIGC v Ríme (Taliansko) na obdobie troch rokov. Keďže zákazka bola po skončení tohto konania zadaná spoločnosti Consorzio, De Vellis Servizi Globali napadla podmienky, za akých bolo vedené toto konanie na Tribunale amministrativo regio­nale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), pričom tvrdila, že FIGC sa má považovať za verejnoprávnu inštitúciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) Zákonníka o verejnom obstarávaní, a teda mala dodržiavať pravidlá zverejňovania stanovené týmto zákonníkom.

Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regio­nálny správny súd pre Lazio) žalobe spoločnosti De Vellis Servizi Globali vyhovel a zrušil zadanie zákazky v prospech spoločnosti Consorzio. FIGC a Consorzio podali odvolanie proti rozsudku tohto súdu na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko). Oba tieto subjekty spochybňujú predpoklad, podľa ktorého by FIGC mala byť považovaná za "verejnoprávnu inštitúciu", a teda aj právomoc správneho súdu a vyhovenie žalobe zo strany Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio).

Vnútroštátny súd uvádza, že na určenie, či na rozhodnutie tohto sporu sú príslušné talianske správne súdy a či FIGC bola povinná uplatniť pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania, je potrebné najskôr určiť, či ju možno označiť za "verejnoprávnu inštitúciu" v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) Zákonníka verejného obstarávania, ktorý preberá článok 2 ods. 1 bod 4 smernice 2014/24. Vnútroštátny súd sa predovšetkým v prvom rade pýta, či FIGC spĺňa podmienku uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. a) smernice 2014/24, podľa ktorej "verejnoprávna inštitúcia" znamená každú inštitúciu, ktorá bola zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd na jednej strane uvádza, že FIGC je ako národná športová federácia súkromnoprávnym subjektom s právnou subjektivitou, ktorý štát len uznáva podľa procesných schém uznávania právnických osôb súkromného práva a ktorého verejný charakter niektorých činností nemení všeobec­ný režim súkromného práva, ktorému podlieha. Navyše vzhľadom na jej schopnosť samofinancovania a vzhľadom na rozsudok z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau Austria a i. (C-44/96), iné činnosti než verejné úlohy, ktoré sú jej zverené na základe taxatívneho zoznamu, možno považovať za činnosti, ktoré patria do jej všeobecnej súkromnoprávnej právomoci bez ohľadu na jej povinnosť plniť tieto úlohy.

Na druhej strane vnútroštátny súd vysvetľuje, že je tiež možné domnievať sa, že táto formálna kvalifikácia ex lege nie je rozhodujúca, keďže národné športové federácie podliehajúce dohľadu Comitato Olimpico Nazionale Italiano (taliansky národný olympijský výbor) (ďalej len "CONI") sú zo zákona povinné sledovať ciele verejného záujmu, ktoré taxatívne vyplývajú z článku 23 stanov CONI, konať v súlade so smernicami a kontrolami CONI, byť uznané zo strany CONI na športové účely a dodržiavať zásady nestrannosti a transparentnosti. Za týchto podmienok sa možno domnievať, že každá vedľajšia činnosť, akou je služba nosenia batožiny, má funkčnú povahu vo vzťahu k úlohám verejnej povahy do tej miery, že je ich neoddeliteľnou súčasťou.

V druhom rade sa vnútroštátny súd, ktorý uvádza, že FIGC nepatrí do prvej a tretej časti alternatívy uvedenej v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. c) smernice 2014/24, pýta, či táto federácia spĺňa podmienku uvedenú v druhej časti tejto alternatívy, podľa ktorej na to, aby subjekt mohol byť kvalifikovaný ako "verejnoprávna inštitúcia", musí jeho riadenie podliehať kontrole orgánu verejnej moci, akým je CONI. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že samotný CONI, ktorý podlieha dohľadu Ministro per i beni e le attivita culturali (ministerstvo kultúrneho dedičstva a kultúrnych činností), má vo vzťahu k národným športovým federáciám, ako je FIGC, rôzne právomoci, medzi ktoré patria právomoci uznávania na športové účely, kontroly a riadenia činností verejného charakteru, ako aj schvaľovanie ročných súvah a zavedenie nútenej správy. Zdôrazňuje však tiež, že FIGC možno považovať za subjekt, ktorý nie je pod dominantným vplyvom CONI z dôvodu, že národné športové federácie sa zúčastňujú na najvyšších orgánoch CONI a že právomoci CONI voči nim nepredstavujú dohľad, ktorý sa obvykle vykonáva nad verejnoprávnymi inštitúciami, keďže schválenie ročných súvah sa obmedzuje najmä na overenie použitia verejných príspevkov.