Vymezdenie veci
Krajský súd v B. rozsudkom zo 16. mája 2017, sp. zn. 5 S 232/2015, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Úrad rozhodnutím z 25. marca 2015, č. 32741/2015, uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 276,22 eur, a to podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 25/2006 Z.z.") za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona č. 25/2006 Z.z., a to spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom tým, že zadal objednávku na upratovacie služby vykonané v budove urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v K., a to bez použitia postupov zadávania zákaziek podľa zákona č. 25/2006 Z.z., čím postupoval v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa upravenými v § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "SSP"), v ktorej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal najmä na skutočnosť, že má dve pracoviská - na ulici R. XX, a na ulici T. SNP X. Čas spáchania skutku vo výroku úplne absentuje. Podľa sťažovateľa, v napadnutom rozhodnutí absentuje aj popis skutku, za ktorý správny orgán uložil sankciu, a táto skutočnosť spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2010, sp. zn. 4 Sžo 4/2010. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.
Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti a uviedol, že z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplývajú údaje o tom, akého porušenia zákonných povinností sa žalobca dopustil, o aké služby išlo, porušenie zákona bolo jasne právne kvalifikované označením príslušného ustanovenia zákona, vo výrokovej časti bolo tiež rozhodnuté aj o sankcii za spáchanie správneho deliktu a povinnosti žalobcu zaplatiť uloženú p
