Správne súdnictvo, správa o zistenej nezrovnalosti, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov

Krajský súd v B. (ďalej aj "krajský súd") napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "SSP" alebo "Správny súdny poriadok") o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, konkrétne Správy o zistenej nezrovnalosti č. 1 zo 16. februára 2017 (ďalej aj "správa č. 1") a Žiadosti zo 16. februára 2017 o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 20 000 eur (ďalej aj "žiadosť č. 1"), Správy o zistenej nezrovnalosti č. 2 zo 16. februára 2017 (ďalej aj "správa č. 2") a Žiadosti č. 2 zo 16. februára 2017 o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 30 000 eur (ďalej aj "žiadosť č. 2"). Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že v prejednávanej veci bola 24. novembra 2010 uzatvorená medzi žalovaným ako poskytovateľom nenávratného finančného príspevku (ďalej aj "NFP") a žalobcom ako prijímateľom NFP na projekt s názvom "A", na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne bola vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 528/2008 Z.z. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou správy o zistenej nezrovnalosti v zmysle druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z. Pred meritórnym prieskumom prejednávanej veci krajský súd skúmal, či je v danom prípade daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel k záveru, že správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať predbežnej povahy, a to vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.

S poukazom na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z., podľa ktorého rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, a teda nie je preskúmateľné súdom. Na základe uvedeného odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. h) SSP ako neprípustnú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (t.j. kasačný sťažovateľ) v zákonom ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) a j) SSP, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd SR zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutia žalovaného zrušil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy kasačného konania.

Žalobca uviedol, že v súlade s podmienkami projektu a zmluvy o NFP vyhlásil 16. marca 2011 verejné obstarávanie na zákazku s predpokladanou hodnotou 250 000 eur bez DPH na poskytnutie služieb po uzavretí zmluvy na predmet "E". Ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom predložil listom z 27. júna 2011 kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa zákazky na kontrolu agentúre, ktorá oznámila žalobcovi, že postup pri zadávaní zákazky je v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZVO" "zákon o verejnom obstarávaní"). V období od 2. septembra 2014 do 29. septembra 2014 bol u žalobcu vykonaný vládny audit s cieľom zistiť oprávnenosť výdavkov na vybranej vzorke operácií v rámci operačného programu "Výskum a vývoj". Na základe podnetu Ministerstva financií SR vykonal Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj "Úrad") u žalobcu v období od 7. apríla 2015 do 30. júla 2015 kontrolu postupu zadávania zákazky, o výsledku ktorej bol vyhotovený písomný protokol z 30. júla 2015. Dňa 27. októbra 2015 sa uskutočnilo prerokovanie protokolu, kedy sa žalobca podrobne vyjadril k nesprávnosti záverov zistených kontrolou a poukázal na viaceré procesné, ako aj skutkové nedostatky protokolu a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca uviedol, že 21. decembra 2015 podal na Krajský súd v Bratislave žalobu na preskúmanie protokolu a zápisnice o jeho prerokovaní, o ktorej súd rozhodol uznesením z 12. januára, sp. zn. 1 S 306/2015-232, tak, že žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. Proti tomuto uzneseniu o odmietnutí žaloby podal žalobca 25. marca 2017 kasačnú sťažnosť.

Dňa 7. januára 2016, teda po podaní žaloby o preskúmanie protokolu boli žalobcovi doručené Správa o zistenej nezrovnalosti č. 1 (ďalej aj "Prvá správa o nezrovnalosti") a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z 22. decembra 2015 (ďalej aj "Prvá žiadosť"). Prvú správu o nezrovnalosti a Prvú žiadosť žalobca napadol správnou žalobou, ktorou sa domáhal ich zrušenia, ktorú krajský súd uznesením z 22. novembra 2016, sp. zn. 5 S 41/2016-320, odmietol pre jej neprípustnosť. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca 10. januára 2017 kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Žalobca uviedol, že napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o kasačnej sťažnosti agentúra zaslala žalobcovi aktualizácie, v ktorých vyzvala žalobcu na vrátenie NFP vo výške 20 000 eur (žiadosť č. 1) a na vrátenie NFP vo výške 30 000 eur (žiadosť č. 2). Žalobca napadol aktualizácie žalobou z 18. apríla 2017.

V podanej kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávny výklad § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. krajským súdom, predovšetkým pojmu "konanie podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z." Podľa názoru žalobcu, krajský súd použil výlučne gramatický výklad, pričom tento výklad je ústavne nesúladný. Podľa názoru žalovaného, metódou systematického, logického aj teleologického výkladu, by krajský súd dospel k opačnému výkladu, a to, že na rozhodnutia riadiaceho orgánu alebo správneho orgánu podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. sa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. nevzťahuje.

Žalobca konštatoval, že krajský súd sa snaží vyriešiť jednod