Logo VOP

Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Preskúmateľnosť protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní v správnom súdnictve

Dátum: Rubrika: Z rozhodovacej činnosti

V minuloročnom augustovom čísle časopisu Verejné obstarávanie - právo a prax bolo publikované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2018, sp. zn. 6 Sžfk 15/2018, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 2. novembra 2016, ktorým Krajský súd v Bratislave odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj "SSP" alebo "Správny súdny poriadok") pre neprípustnosť súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutého protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "protokol"). Uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo neskôr publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 53/2018. Správnych žalôb s rovnakým predmetom konania však pribudlo na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj "krajský súd") niekoľko desiatok. Po tom, čo sa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd") ako kasačný súd stotožnil s právnymi závermi krajského súdu a kasačné sťažnosti zamietol podľa ustanovenia § 461 SSP pre ich nedôvodnosť, bolo len otázkou času, kedy sa niektorý z kasačných sťažovateľov obráti so sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj "ústavný súd"). Ústavný súd už o troch podaných sťažnostiach rozhodol tak, že ich na neverejných zasadnutiach odmietol pre ich zjavnú neopodstatnenosť (sp. zn. IV. ÚS 563/2018, sp. zn. I. ÚS 367/2018 a sp. zn. IV ÚS 655/2018). Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 655/2018-11

 

Preskúmateľnosť protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní v správnom súdnictve
Mgr.
Samuel
Rybnikár
PhD.
Pôsobí ako asistent sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte Správneho kolégia. Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 2014 až 2018 pôsobil ako interný doktorand na Katedre občianskeho práva. Vo svojej vedecko-pedagogickej činnosti sa orientuje najmä na problematiku civilného a správneho súdneho procesu. Je autorom alebo spoluautorom niekoľkých vedeckých a odborných prác. Externe spolupracuje s Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a Právnickou fakultou Paneurópskej vysokej školy. Vo svojej justičnej praxi sa špecializuje na problematiku správneho trestania, finančné právo a verejné obstarávanie.
Z odôvodnenia:
Ústavnému súdu bola 9. novembra 2018 osobne doručená sťažnosť univerzity (ďalej aj "sťažovateľka"), zastúpenej advokátskou kanceláriou, ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "ústava") a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj "listina"), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "dohovor"), a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "dodatkový protokol") uznesením najvyššieho súdu z 8. augusta 2018, sp. zn. 3 Sžfk 7/2017 (ďalej aj "napadnuté uznesenie najvyššieho súdu"), a uznesením krajského súdu z 13. septembra 2016, sp. zn. 5 S 135/2016 (ďalej aj "napadnuté uznesenie krajského súdu").
Zo sťažnosti a z priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 1. júla 2016 krajskému súdu žalobu proti Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj "žalovaný" alebo "ÚVO") vo veci preskúmania zákonnosti protokolu a postupu správneho orgánu v dôsledku vykonanej kontroly verejného obstarávania žalovaným. V protokole žalovaný konštatoval, že sťažovateľka sa mala dopustiť viacerých porušení zákona o verejnom obstarávaní pri obstarávaní predmetu zákazky, ktorej realizácia bola financovaná z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o pomoci" alebo "ZoP"). Žalovaný, uplatňujúc svoju dohľadovú právomoc, vykonal kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy sťažovateľky podľa § 146 a nasl. zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní" alebo "ZVO").
Krajský súd napadnutým uznesením konanie vo veci žaloby zastavil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. V napadnutom uznesení dôvodil, že zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP. Krajský súd zastavenie konania vo veci žaloby založil na tom, že sťažovateľ nebol protokolom ukrátený na svojich právach a chránených záujmoch a protokol nie je rozhodnutím - individuálnym správnym aktom, ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti sťažovateľa, alebo sa ich priamo dotýkal. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol a nárok na náhradu trov konania jej nepriznal.
Podľa sťažovateľky skutkové a právne závery všeobecných súdov v prejednávanej veci musia byť podrobené ústavnému prieskumu, keďže sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne. Zdôraznila, že:
"Rozhodnutím bez meritórneho prejednania veci súdy odňali sťažovateľke možnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutia založili v rozpore s ustálenou súdnou praxou na nesprávnom právnom posúdení veci. Rozhodnutia dotknutých súdov sú nedostatočne odôvodnené, vzájomne rozporné, a preto nepreskúmateľné. Konajúce súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili sťažovateľke uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Dôvody, pre ktoré konajúce súdy rozhodli bez meritórneho prejednania veci, a ich argumentácia založená na názore, podľa ktorého protokol nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľky, resp. že nie je individuálnym správnym aktom..., ktorý by mohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nemôžu obstáť."
S citovaným názorom vysloveným v rozhodnutiach všeobecných súdov sťažovateľka nesúhlasila a uviedla, že, naopak
"napadnutý správny akt... ovplyvňuje právne postavenie sťažovateľky a môže mať za následok vznik závažnej ujmy na jej subjektívnych právach, a to v súvislosti s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní v spojení so zákonom o pomoci."
Následkom kontroly vykonanej ÚVO bol podľa sťažovateľky obligatórny postup riadiaceho orgánu v súlade s § 27a ZoP, v zmysle ktorého v prípade, ak ÚVO zistí, že došlo k porušeniu pravidiel postupu verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na jeho výsledok, pričom tieto kontrolné zistenia sú uvedené v protokole ÚVO, riadiaci orgán, ktorý predtým bezvýsledne vyz
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2019

2/2019
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Verejné obstarávanie - právo a prax

Staršie ročníky

Rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov