Problematika sadzby DPH u sociálnych podnikov v kontexte verejného obstarávania – analýza stanovísk ÚVO

Základným východiskom pre posudzovanie akejkoľvek ponuky vo verejnom obstarávaní je zabezpečenie jej objektívnej porovnateľnosti s ostatnými ponukami, a to pri plnom rešpektovaní základných princípov, najmä princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. ÚVO konzistentne judikuje, že ZVO explicitne nereguluje problematiku DPH ani sa nezaoberá daňovým statusom jednotlivých uchádzačov. Z tohto dôvodu kladie mimoriadny dôraz na povinnosť verejného obstarávateľa, aby v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky dostatočne precízne a transparentne upravil kritériá na vyhodnotenie ponúk. Verejný obstarávateľ si musí vopred ujasniť, akým spôsobom bude pristupovať k hodnoteniu ponúk predložených platcami a neplatcami DPH, prípadne subjektmi uplatňujúcimi rôzne sadzby DPH, aby bola zabezpečená ich vzájomná porovnateľnosť. Cieľom je určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ktorá pre obstarávateľa predstavuje vynaloženie čo najmenšieho objemu finančných prostriedkov. ÚVO v metodickom usmernení č. 11771-5000/2024, odvolávajúc sa na staršie stanovisko, spresňuje, že tento výsledok môže závisieť tak od daňového statusu uchádzača, ako aj od daňového statusu samotného verejného obstarávateľa. V prípade, keď je verejný obstarávateľ platcom DPH, je pre neho relevantné vyhodnocovať ponuky v cene bez DPH, keďže si môže uplatniť odpočítanie dane. Naopak, pokiaľ verejný obstarávateľ nie je platcom DPH, je pre neho rozhodujúca konečná cena, ktorú reálne uhradí, teda cena vrátane DPH v prípade platcu, alebo celková cena v prípade neplatcu.

V kontexte uvedeného je zrejmé, že postoj úradu je pragmatický a vychádza z princípu ekonomickej reality pre verejného obstarávateľa. Rozhodujúcim faktorom pre porovnanie cien nie je formálny daňový status uchádzača, ale skutočný finančný dopad jeho