Tento príspevok sa zameriava na právne možnosti a limity verejných obstarávateľov [1] pri obmedzení (či úplnom vylúčení) prístupu dodávateľov k verejnému obstarávaniu v prípade, keď ich ponuka obsahuje výrobky pochádzajúce z tretích štátov, ktoré nie sú zmluvnou stranou Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia (ďalej len "EÚ") viazaná, a ktorá zaručuje rovnaký a účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tomto treťom štáte pre hospodárske subjekty so sídlom v niektorom členskom štáte EÚ (tzv. nerecipročný tretí štát).
Tento príspevok plynule nadväzuje na predchádzajúce príspevky publikované autormi [2] v rámci problematiky účasti dodávateľov pochádzajúcich z tretích štátov vo verejných obstarávaniach realizovaných verejnými obstarávateľmi, resp. obstarávateľmi [3] a osobitne reaguje na vydanie metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len "Úrad") z 10. apríla 2026, č. 8540-5000/2026 (ďalej len "metodické usmernenie"), ktoré dopĺňa existujúci právny a výkladový rámec predmetnej problematiky a súčasne otvára možnosti verejných obstarávateľov obmedziť (či eventuálne vylúčiť) účasť ponúk dodávateľov, ktoré obsahujú výrobky pochádzajúce z nerecipročných tretích štátov.
OBMEDZENIE ÚČASTI DODÁVATEĽOV SO SÍDLOM ALEBO MIESTOM PODNIKANIA V NERECIPROČNÝCH TRETÍCH ŠTÁTOCH PODĽA ZVO
Verejní obstarávatelia, ako aj obstarávatelia, v aktuálnom právnom stave majú priamo z § 10 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO"), t.j. bez toho, aby si uvedené museli osobitne uvádzať či vyhradzovať v súťažných podkladoch, možnosť obmedziť účasť dodávateľa vo verejnom obstarávaní, najmä ho vylúčiť alebo vylúčiť jeho ponuku, ak má sídlo alebo miesto podnikania v treťom štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je EÚ viazaná.
Priamo zákonná úprava tak vytvára osobitný právny základ na rozlíšenie medzi hospodárskymi subjektmi pochádzajúcimi z tretích štátov, vo vzťahu ku ktorým existuje medzinárodnoprávny záväzok EÚ zabezpečiť im prístup k verejnému obstarávaniu
(tzv. recipročný tretí štát),
a hospodárskymi subjektmi z tretích štátov, pri ktorých tento predpoklad nie je splnený
(tzv. nerecipročný tretí štát).
V nadväznosti na novelizáciu § 10 ods. 4 ZVO s účinnosťou od 15. januára 2025, ktorá bola osobitnou legislatívnou reakciou SR na závery rozsudku Súdneho dvora (veľká komora) EÚ z 22. októbra 2024 vo veci C-652/22 Kolin Inşaat Turizm Sanayi ve Ticaret AS (ďalej len "rozsudok Kolin"), Úrad vydal všeobecné metodické usmernenie č. 3/2025 k § 10 ods. 4 ZVOzo 4. júla 2025 (ďalej len "všeobecné metodické usmernenie"), v ktorom explicitne potvrdil, že verejný obstarávateľ aj obstarávateľ môže vylúčiť či inak znevýhodniť hospodársky subjekt so sídlom alebo miestom podnikania v nerecipročnom treťom štáte, a to bez toho, aby uvedené opatrenie musel osobitne zdôvodňovať. Rovnako Úrad potvrdzuje, že je na rozhodnutí verejných obstarávateľov a obstarávateľov, či budú k dodávateľom z nerecipročných tretích štátov pristupovať rovnako ako k hospodárskemu subjektu, ktorý má sídlo v SR alebo v inom členskom štáte EÚ, prípadne má sídlo v recipročnom treťom štáte, alebo či voči nemu príjme obmedzujúce opatrenia, vrátane jeho vylúčenia ako najzávažnejšieho obmedzujúceho opatrenia, a to jednoducho s poukazom na sídlo alebo miesto podnikania takéhoto dodávateľa v nerecipročnom treťom štáte, ktoré je samo o sebe zákonným dôvodom na vylúčenie. Obdobný výklad k záverom Rozsudku Kolin prijal aj český Úřad pro ochranu hospodářské soutěže vo svojom výkladovom stanovisku s názvom
"Možnost zadavatele definovat účast dodavatele ze třetí země v zadávacím řízení, závěry vyplývající z rozsudku SDEU C 652/22Kolin".
V praxi však nástroje na ochranu verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktoré ponúka § 10 ods. 4 ZVO, voči dodávateľom so sídlom alebo miestom podnikania v nerecipročných tretích štátoch, sú neefektívne a neaplikovateľné, ak si takýto dodávateľ založí hospodársky subjekt, ktorý formálne má sídlo alebo miesto podnikania v SR, inom členskom štáte EÚ alebo recipročnom treťom štáte, a teda už sa naňho v kontexte § 10 ods. 4 ZVO nehľadí ako na dodávateľa pochádzajúceho z nerecipročného tretieho štátu, pričom jeho ponuka aj tak obsahuje výrobky s pôvodom v tomto tre
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
