Portál pre širokú právnickú aj neprávnickú verejnosť zaujímajúcu sa o verejné obstarávanie

Online časopis

Rezerva na nepredvídateľné výdavky - je možné ju započítať do predpokladanej hodnoty zákazky a do zmluvy s úspešným uchádzačom?

Dátum:

Zákazky na stavebné práce sa v praxi nezaobídu bez potreby riešiť zadanie dodatočných prác spôsobených okolnosťami, ktoré sa v čase vyhlásenia verejného obstarávania nedali predvídať. Ako majú verejní obstarávatelia a obstarávatelia postupovať, aby boli dodatočné práce zadané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a zároveň potreba ich realizácie nebola administratívne a časovo náročná? Ideálnym riešením sa zdá byť započítanie rezervy do predpokladanej hodnoty zákazky už pri vyhlásení pôvodného verejného obstarávania a jej čerpanie v prípade vzniku dodatočných prác. V tomto príspevku sa budeme venovať prípustnosti tohto postupu z pohľadu zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a ukážeme si, aký je pohľad na rezervu na nepredvídateľné výdavky zo strany Európskeho dvora audítorov, Európskej komisie a Úradu pre verejné obstarávanie.

Rezerva na nepredvídateľné výdavky - je možné ju započítať do predpokladanej hodnoty zákazky a do zmluvy s úspešným uchádzačom?
Mgr.
Branislav
Hudec
v súčasnosti pôsobí na Úrade vlády Slovenskej republiky, na sekcii centrálny koordinačný orgán pre oblasť pomoci z fondov Európskej únie. Má viac ako 10-ročné skúsenostii v oblasti verejného obstarávania, keď 2 roky rozhodoval v konaní o námietkach na Úrade pre verejné obstarávanie. Následnou prácou pre súkromný sektor získal bohaté skúsenosti s verejným obstarávaním z pohľadu uchádzača, a to prípravou ponúk a uplatňovaním revíznych postupov. Ďalej svoje skúsenost s verejným obstarávaním využíval na Ministerstve financií SR pri kontrole projektov financovaných z fondov EÚ, svojimi pripomienkami sa podieľal na viacerých metodických dokumentoch pre oblasť verejného obstarávania financovaného z fondov EÚ, bol členom pracovných skupín pre spoluprácu v oblasti verejného obstarávania, zúčastňoval sa pracovných stretnutí v Bruseli so zástupcami Európskej komisie v otázke riešenia zistení z auditných misií Európskej komisie alebo Európskeho dvora audítorov. Na Úrade vlády SR koordinuje a metodicky usmerňuje subjekty zapojené do systému riadenia fondov EÚ v oblasti verejného obstarávania. Popri aplikačnej praxi sa venuje aj lektorskej činnosti.
Verejní obstarávatelia a obstarávatelia pripravujúci verejné obstarávania na stavebné práce zvyknú pri kalkulácii predpokladanej hodnoty zákazky rátať aj s rezervou na nepredvídateľné výdavky, ktorá sa spravidla pohybuje vo výške 10%. Uchádzači majú kalkulovať s rezervou pri príprave cenových ponúk a jej výšku určiť ako percentuálnu sadzbu zo svojej ceny stavebných prác. Vyhodnocovanie kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je "cena", sa tak uskutočňuje s ohľadom na započítanie rezervy a rezerva je následne súčasťou zmluvnej ceny, za ktorú sa úspešný uchádzač zaviaže zrealizovať stavbu v zmluve o dielo. Ak vznikne potreba dodatočných prác, tieto sú zadané tomu istému uchádzačovi a pokiaľ ich hodnota nepresiahne % sadzbu určenú podmienkami verejného obstarávania a verejný obstarávateľ uzná, že ich potreba vznikla z titulu nepredvídateľných okolností, následne sa dohodne so svojím zmluvným partnerom, ktorý uspel v súťaži, na cene dodatočných prác. Ich zadanie je úspešne zrealizované. Má ale tento postup oporu v zákone č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o verejnom obstarávaní" alebo "ZVO") a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní?
Zistenie k rezerve na nepredvídateľné výdavky z pohľadu Európskeho dvora audítorov
Problematiku rezervy na nepredvídateľné výdavky otvoril v rámci svojich auditných misií Európsky dvor audítorov (ďalej aj "EDA"), ktorý nezávisle kontroluje príjem a výdaj finančných prostriedkov EÚ a prostredníctvom toho hodnotí, akým spôsobom si jednotlivé orgány zapojené do implementácie a kontroly fondov EÚ v danom členskom štáte plnia svoje funkcie. Zistenie EDA je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je zadávanie dodatočných prác bez verejného obstarávania, aplikovaním jednoduchého postupu, ktorý je uvedený vyššie, spravidla cez pokyny na zmenu. EDA uvedené vnímal ako vyhnutie sa postupom verejného obstarávania, napríklad vyhnutie sa použitiu rokovacieho konania bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania podľa článku 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.
Druhým rozmerom zistenia, na ktoré poukázal EDA, bola skutočnosť, že zahrnutie rezervy na nepredvídateľné výdavky vo výške 10% do zmluvy vedie k zvýšeniu celkovej sumy dodatočných prác, ktoré z titulu nepredvídateľných okolností možno zadať dodávateľovi formou rokovacieho konania bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania. Podľa článku 31(4) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES súhrnná hodnota zákaziek zadaných na dodatočné práce alebo služby však nesmie presiahnuť 50% hodnoty pôvodnej zákazky, a keďže do hodnoty pôvodnej zákazky (zmluvy) bola započítaná aj rezerva 10%, dodatočné práce by bolo možné zadať rokovacím konaním vo väčšom rozsahu, ako umožňuje smernica. K zisteniam EDA dáva finálne stanovisko Európska komisia a jej pohľad na zistenie k rezerve a spôsob uzavretia tohto zistenia si predstavíme v závere nášho príspevku.
Zistenie k rezerve na nepredvídateľné výdavky na národnej úrovni
Zistenie k rezerve po Európskom dvore audítorov prevzal aj certifikačný orgán, ktorým je Ministerstvo financií SR. Certifikačný orgán vykonáva aj tzv. certifikačné overovanie projektov financovaných z fondov EÚ, ktorého súčasťou je aj kontrola verejného obstarávania, pričom vo väzbe na rezervu certifikačný orgán vo svojich zisteniach zastával názor, že podľa zákona o verejnom obstarávaní akékoľvek doplňujúce práce, ktoré neboli špecifikované v pôvodnom opise predmetu zákazky, je možné zadať pôvodnému dodávateľovi, iba ak ich potreba vyplynula dodatočne z nepredvídateľných okolností, pričom za týmto účelom je potrebné uplatniť postup zadávania zákazky priameho rokovacieho konania podľa § 58 písm. i) ZVO. S použitím priameho rokovacieho konania sú spojené povinnosti pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa uvedené v § 59 ZVO, a to napríklad podľa odseku 5 zaslať Úradu pre verejné obstarávanie najneskôr päť pracovných dní pred dňom odoslania výzvy oznámenie, v ktorom verejný obstarávateľ podrobne odôvodní použitie priameho rokovacieho konania a uvedie, ktorá podmienka podľa § 58 bola splnená. Akceptovaním kalkulácie rezervy v zmluve s úspešným uchádzačom sa vytvára riziko použitia rezervy na akékoľvek dodatočné výdavky, ktorých nepredvídateľnosť by bola subjektívne posúdená iba zo strany verejného obstarávateľa a riadiaceho orgánu zodpovedného za príslušný operačný program (ak ide o zákazku financovanú z fondov EÚ), ale v zmysle zákona o verejnom obstarávaní akékoľvek doplňujúce práce, ktoré neboli špecifikované v pôvo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.