Kontraktácia v oblasti zabezpečovania služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave predstavuje komplikovaný súbor procesov, ktoré musia byť zo strany verejných obstarávateľov (vyšších územných celkov a obcí/miest) realizované v kontexte pravidiel verejného obstarávania. Zákonodarca sa novelizáciou zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) snažil verejným obstarávateľom podať pomocnú ruku v podobe ustanovenia osobitných pravidiel núdzovej kontraktácie pri zabezpečovaní služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave pre prípad, že štandardné procesy kontraktácie zlyhávajú. Autori v tomto príspevku v kontexte recentnej metodickej činnosti Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) kriticky hodnotia predmetnú novelizáciu zákona o cestnej doprave a zároveň upozorňujú verejných obstarávateľov a odbornú verejnosť na potenciálne právne dôsledky procesne nesprávneho zavedenia núdzových opatrení na zamedzenie prerušenia poskytovania dopravných služieb v oblasti autobusovej dopravy.
Skúsenosti verejných obstarávateľov (vyšších územných celkov a obcí/miest) ukazujú, že dosiahnutie úspešnej a "bezbolestnej" realizácie verejného obstarávania na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme v mestskej a prímestskej autobusovej doprave (alebo inými slovami verejného obstarávania na výber externého dopravcu v autobusovej doprave) je aj napriek dôkladnej príprave súťažných podkladov a naplánovaniu samotného procesu verejného obstarávania veľmi problematické. V tejto súvislosti si zaslúži pozornosť legislatívny krok v podobe novelizácie zákona o cestnej doprave, prostredníctvom ktorej okrem iného došlo s účinnosťou od 1. júla 2021 k pridaniu ustanovenia § 21a pod názvom
Núdzové opatrenia na zamedzenie prerušenia poskytovania dopravných služieb
do zákona o cestnej doprave. Predmetná novelizácia zákona o cestnej doprave vyvoláva základnú aplikačnú otázku, a síce, akým spôsobom treba núdzové opatrenia na zamedzenie prerušenia poskytovania služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave podľa zákona o cestnej doprave procesne aplikovať, a to v súvislosti s pravidlami verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z.z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplní niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "ZVO") a taktiež v kontexte postupov uzatvárania zmlúv o službách vo verejnom záujme podľa v slovenskom právnom poriadku priamo aplikovateľného právneho predpisu EÚ, a to nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69a (EHS) č. 1107/70 (ďalej len "nariadenie"). Autori týmto príspevkom s cieľom adresovania vyššie uvedenej otázky nadväzujú na všeobecné metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len "ÚVO") č. 2/2021 k uplatňovaniu § 21a zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov zo dňa 15.12.2021 (ďalej len "všeobecné metodické usmernenie"),
1)
a to s cieľom upozorniť verejných obstarávateľov a odbornú verejnosť na potenciálne aplikačné problémy a vyplývajúce právne dôsledky procesne nesprávneho zavedenia núdzových opatrení na zamedzenie prerušenia poskytovania dopravných služieb.
VŠEOBECNE K POSTUPOM KONTRAKTÁCIE PRI ZABEZPEČOVANÍ SLUŽIEB VO VEREJNOM ZÁUJME V AUTOBUSOVEJ DOPRAVE
Vo všeobecnosti je právnym základom zabezpečovania služieb vo verejnom záujme (nielen) v autobusovej doprave podľa nariadenia zmluva o službách vo verejnom záujme uzatvorená medzi dopravcom a objednávateľom (verejným obstarávateľom).
2)
Postup kontraktácie zmluvy o službách vo verejnom záujme v autobusovej doprave (resp. aplikovateľné procesné pravidlá) závisí konkrétne od toho, akým spôsobom sú zmluvne rozdelené riziká spojené s prevádzkou autobusovej dopravy vo verejnom záujme medzi dopravcom a objednávateľom (verejným obstarávateľom).
3)
V rámci zmlúv o službách vo verejnom záujme v autobusovej doprave sú týmito rizikami
riziko nákladov
(t.j. riziko zmeny cien vstupov determinujúcich výšku ceny dopravného výkonu za zabezpečovanie služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave) a
riziko príjmov/tržieb
(t.j. riziko zmeny výšky príjmov za poskytovanie služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave, a to predovšetkým riziko zmeny tržieb za cestovné uhradené cestujúcimi za poskytovanie služieb vo verejnom záujme v autobusovej doprave).
Zmluva o službách vo verejnom záujme následne v závislosti od toho, akým spôsobom je riziko nákladov a riziko príjmov/tržieb rozdelené medzi dopravcu a objednávateľa (verejného obstarávateľa), je medzi dopravcom a objednávateľom (verejným obstarávateľom) uzatvorená v jednom z týchto zmluvných modelov:
1.
tzv. brutto model
(dopravca nesie iba riziko nákladov, ktoré je štandardne korigované indexačným modelom predpokladaným priamo v zmluve o službách vo verejnom záujme v autobusovej doprave, a objednávateľ nesie riziko príjmov/tržieb), alebo
2.
tzv. netto model
(dopravca nesie riziko nákladov, ktoré je rovnako štandardne korigované indexačným modelom predpokladaným priamo v zmluve o službách vo verejnom záujme v autobusovej doprave, pričom na dopravcu je aj zmluvne prenesené riziko príjmov/tržieb, ktoré musí byť aj reálne, t.j. nielen formálne).
Zo skôr uvedeného teda vyplýva, že z pohľadu pravidiel verejného
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
