Informačné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa v procese verejného obstarávania, 2. časť

Informačná povinnosť realizovaná priamo voči uchádzačom, resp. záujemcom sa v zásade uskutočňuje vo forme určenej verejným obstarávateľom v súťažných podkladoch, ak zákon o verejnom obstarávaní priamo neupravuje konkrétnu formu realizácie informačnej povinnosti voči uchádzačom, resp. záujemcom (napr. obligatórne elektronická výzva na účasť v elektronickej aukcii). Sú to napokon uchádzači, resp. záujemcovia, a to aj potenciálni (pozri napr. vec C-16/1998 Komisia proti Francúzsku), ktorí sú primárnymi adresátmi práv, na ochranu ktorých boli prijaté tak smernice vo verejnom obstarávaní, či už tie predošlé (smernica 2004/18/ES či 2004/17/ES), alebo tie nové (smernica 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ) na únijnej úrovni, ako aj predpisy verejného obstarávania na národnej úrovni, ktoré ich implementujú.

Samotný základ informačných povinností voči uchádzačom, resp. záujemcom možno pritom nájsť v základných rámcových pravidlách verejného obstarávania, ktorými sú zásady/princípy rovného zaobchádzania, nediskriminácie a z nich prameniacej transparentnosti, ktoré sú výslovne zakotvené v § 9 ods. 3 ZVO.

Princíp rovného zaobchádzania, resp. princíp nediskriminácie vo všeobecnosti predstavuje vyjadrenie zásady, aby sa so zahraničnými uchádzačmi zaobchádzalo rovnako ako s domácimi, resp. požiadavky, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ibaže by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (pozri napr. spojené veci C-21/03 a C-34/03, Fabricom SA proti Belgickému kráľovstvu a citovanú judikatúru). Zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v sebe obnášajú najmä povinnosť transparentnosti, ktorá zabezpečuje pre každého potenciálneho uchádzača adekvátny stupeň zverejnenia (pozri C-458/03, Parking Brixen GmbH proti Gemeinde Brixen a Stadtwerke Brixen AG). Jedným z explicitných prejavov uvedených zásad, predovšetkým zásady rovného zaobchádzania, je však aj to, že každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2009, sp. zn. 2 Sžo 69/2008). Uvedené znamená principiálne to, že nie je možné jedného uchádzača písomne vo forme doporučenej zásielky upovedomiť o doplnení súťažných podkladov v zmysle § 34 ods. 14 ZVO a iných nie, s odôvodnením, že doplnenie súťažných podkladov bolo zverejnené v profile, prípadne vôbec ich o tejto skutočnosti neupovedomiť. Uvedené však ukazuje aj to, že princípy verejného obstarávania sú navzájom úzko prepojené a nie je reálne možné ich interpretovať a aplikovať samostatne. Napriek tomu je vo vzťahu k informačným povinnostiam princíp transparentnosti tým najzákladnejším, pretože obsahuje celú škálu povinností, ktoré ukladá nielen slovenský právny poriadok, ale aj samotná Zmluva o fungovaní Európskej únie a z nej vyplývajúca judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Napriek častému pertraktovaniu princípu transparentnosti v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (predtým Európskeho súdneho dvora) nikdy neprišlo k jeho úplnému a presnému vymedzeniu. Vo svojej podstate však korešponduje s princípom právnej istoty a zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa v procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2014, sp. zn. 3 Sžf 123/2013). Predvídateľnosť jednotlivých krokov v procese verejného obstarávateľa je z pohľadu uchádzačov "najľahšie odsledovateľná" zakotvením celého radu informačných povinností verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa, zabezpečujúcich "rovnosť zbraní" v hospodárskej súťaži. Skôr ako sa dostaneme k samotným informačným povinnostiam adresovaným priamo uchádzačom, resp. záujemcom, dovoľujeme si poukázať na prvú časť tohto príspevku, a to na článok, ktorý bol zameraný na komunikáciu stanovenú verejným obstarávateľom, prípadne obstarávateľom v zmysle § 16 ZVO, a počítanie lehôt podľa § 19 ZVO.¹⁾

V príspevku sa nebudeme zaoberať systémom elektronického trhoviska, ktoré predstavuje takmer úplne autonómny systém realizácie verejného obstarávania, a rovnako ani súťažou návrhov, ktorá by si vzhľadom na svoju osobitosť zaslúžila samostatný príspevok.

Informačné povinnosti uskutočňované priamo voči uchádzačom sú usporiadané na základe ich zaradenia v zákone o verejnom obstarávaní, t.j. s ohľadom na poradie jeho ustanovení, a nie tak, ako po sebe nasledujú v procese verejného obstarávania.

Podľa § 33 ods. 11 ZVO

S ohľadom na dikciu § 16 ZVO, predo